Pohľad z bufetu

Práve som videl tlačovku tzv. Demokratov, ako chcú prinútiť prezidenta aby vzal kompetenciu schválenia „Pandemickej dohody“ na seba a odňal túto delegovanú kompetenciu vláde SR. Chcú aby ju Slovensko za každú cenu odsúhlasilo, lebo je výnimočne dobrá a výhodná. Tvrdia že ide len o spoluprácu a nie diktát…

Tak som sa na ňu pozrel a našiel som toto:

Pandemická dohoda WHO (tiež známa ako Medzinárodný dohoda o prevencii, pripravenosti a reakcii na pandémie) je nový právne záväzný nástroj, ktorý má posilniť globálnu spoluprácu v boji proti pandémiám. Tu sú jej základné charakteristiky:

Cieľ dohody

• Zlepšiť prevenciu, pripravenosť a reakciu na pandémie – Dohoda má zabrániť opakovaniu chýb, ktoré sa objavili počas pandémie COVID-19.

• Posilniť medzinárodnú spoluprácu – Podporuje výmenu informácií, technológií a zdrojov medzi krajinami.

Kľúčové oblasti

• Včasné varovanie a monitorovanie – Krajiny by mali zdieľať údaje o hrozbách v reálnom čase.

• Výskum a vývoj – Podpora vývoja vakcín, liekov a diagnostiky s dôrazom na rovný prístup.

• Posilnenie systémov zdravotnej starostlivosti – Zvýšenie odolnosti zdravotníctva voči budúcim krízam.

• Spravodlivé rozdelenie zdrojov – Zabezpečenie, aby vakcíny a lieky boli dostupné aj pre chudobné krajiny.

Právna záväznosť

• Dohoda by mala byť právne záväzná pre členské štáty WHO, čo znamená, že budú musieť dodržiavať jej ustanovenia (podobne ako napr. Svetová zdravotnícka ústava).

Kontroverzie a výzvy

• Suverenita vs. globálna spolupráca – Niektoré krajiny sa obávajú, že dohoda obmedzí ich rozhodovacie práva.

• Financovanie – Otázka, kto zaplatí opatrenia na posilnenie globálnej pripravenosti.

• Rovný prístup k liekom – Spory o patentové práva a transfer technológií.

Cieľom WHO je jej prijatie v 2025.

• EU a mnohé rozvojové krajiny ju podporujú, ale USA, Čína a iné môžu mať výhrady.

Dohoda má byť doplnkom k Medzinárodným zdravotným predpisom (IHR), ktoré sa tiež reformujú po pandémii COVID-19.

Slovensko, podobne ako iné štáty so silným dôrazom na národnú suverenitu, vidí v pandemickej dohode WHO potenciálne riziká, ktoré by mohli obmedziť jeho samostatné rozhodovanie v oblasti zdravotníctva a krízového manažmentu. Tu sú hlavné obavy:

Strata autonómie pri rozhodovaní

• Povinné implementácie opatrení – Ak by dohoda obsahovala právne záväzné požiadavky (napr. povinné zdieľanie vzoriek patogénov, pevné kvóty na financovanie WHO), Slovensko by mohlo stratiť flexibilitu pri tvorbe vlastnej pandemickej stratégie.

• Tlak na harmonizáciu legislatívy – Napríklad povinné zavedenie určitých opatrení (lockdowny, testovanie, očkovacie stratégie) by mohlo obmedziť možnosti vlády prispôsobiť opatrenia lokálnym podmienkam.

Obavy z centrálneho riadenia zo strany WHO

• Niektorí politici a experti na Slovensku vyjadrujú obavy, že dohoda by mohla zvýšiť moc WHO na úkor národných vlád.

• Kritici poukazujú na to, že WHO počas pandémie COVID-19 vydávala kontroverzné odporúčania (napr. neskoré uznanie aerosólového prenosu, spory ohľadom pôvodu vírusu), čo vyvoláva nedôveru voči globálnym inštitúciám.

Finančné a kapacitné dopady

• Ak by dohoda ukladala povinné finančné príspevky na globálnu pripravenosť, mohlo by to znamenať dodatočné náklady pre slovenský rozpočet.

• Menšie štáty ako Slovensko majú obmedzené kapacity na implementáciu komplexných medzinárodných požiadaviek, čo by mohlo viesť k administratívnej záťaži.

Spoločensko-politické dôvody

• Časť verejnosti a politických strán (hlavne konzervatívne a euroskeptické kruhy) vníma pandemickú dohodu ako ďalší krok k prenosu kompetencií na medzinárodné organizácie, čo vyvoláva odpor podobne ako pri niektorých politikách EÚ.

• Obavy zo zásahu do slobody jednotlivca (napr. povinné očkovanie, cestovné obmedzenia na základe WHO odporúčaní).

Postoj Slovenska

• Slovensko oficiálne podporuje medzinárodnú spoluprácu, ale zároveň trvá na tom, aby pandemická dohoda rešpektovala princíp subsidiarity (t.j. rozhodovanie na najnižšej možnej úrovni).

• Pravdepodobne bude požadovať výnimky a flexibilitu pre menšie štáty, aby sa zabránilo prílišnej centralizácii. Hlavný problém nie je samotná spolupráca, ale strach z prílišnej regulácie zo strany WHO, ktorá by obmedzila slovenskú suverenitu v kritických rozhodnutiach. Kľúčové bude, či dohoda ponechá priestor pre národné špecifiká alebo bude príliš uniformná.

  bavy z prílišnej regulácie zo strany WHO na základe pandemickej dohody nie sú len teoretické – vychádzajú z konkrétnych návrhov a skúseností z pandémie COVID-19. Tu je prehľad, kde a prečo vzniká tento strach:

Právne záväzné požiadavky WHO

• Pandemická dohoda má byť medzinárodná zmluva s právnou silou (podobne ako napr. Parížska klimatická dohoda).

• Ak by štáty ratifikovali jej prísne formulované povinnosti (napr. automatické zdieľanie dát, povinné financovanie globálnych opatrení, implementácia špecifických protipandemických opatrení), mohlo by to obmedziť ich autonómiu.

• Príklad obáv: Ak WHO rozhodne, že pandémia si vyžaduje lockdowny alebo povinné očkovanie, budú musieť členské štáty postupovať podľa jej odporúčaní?

Rozšírené právomoci WHO v krízových situáciách

• V návrhoch sa diskutuje o posilnení mandátu WHO na vyhlasovanie pandémií a určovanie opatrení.

• Kritici poukazujú, že WHO počas COVID-19 menila svoje odporúčania (napr. ohľadom účinnosti rúšok alebo potreby lockdownov), čo vyvoláva otázky, či by mala mať väčšiu rozhodovaciu moc.

• Obava: WHO by mohla získať právomoc vnucovať štátom opatrenia bez dostatočného zohľadnenia lokálnych podmienok.

Povinné zdieľanie zdrojov a duševného vlastníctva

• Návrhy pandemickej dohody obsahujú ustanovenia o povinnom zdieľaní vírusových sekvencií, vakcín a technológií.

• Niektoré štáty (vrátane Slovenska) sa obávajú, že to môže viesť k:

  • Oslabeniu farmaceutického priemyslu (ak by sa napr. rušili patenty bez náhrady).

  • Nevyváženému prerozdeľovaniu zdrojov (napr. že by krajiny museli poskytovať vakcíny iným štátom, aj keď majú vlastný nedostatok).

Možné sankcie za nedodržanie dohody

• Ak bude dohoda právne záväzná, mohli by byť zavedené mechanizmy zodpovednosti pre štáty, ktoré ju nedodržia (napr. finančné pokuty alebo obmedzenia v medzinárodnej spolupráci).

• Obava: Menšie štáty ako Slovensko by mohli byť pod tlakom, aby sa prizpůsobili rozhodnutiam veľmocí v rámci WHO.

Skúsenosti z COVID-19: WHO ako „globálny regulátor“?

• Počas pandémie COVID-19 WHO odporúčala (nie priamo nariaďovala) opatrenia ako lockdowny, testovanie alebo očkovacie certifikáty. Mnohé vlády tieto odporúčania automaticky prevzali bez kritického posúdenia.

• Kritici tvrdia, že pandemická dohoda by mohla tento vzťah ešte viac formalizovať, čím by sa z WHO stal de facto globálny regulátor zdravotnej politiky.

Postoj Slovenska a podobných štátov

Slovensko (podobne ako Poľsko, Maďarsko či africké a ázijské krajiny) požaduje, aby dohoda:

1. Rešpektovala národnú suverenitu – Žiadne automatické prijímanie opatrení bez schválenia vládou.

2. Bola flexibilná – Každý štát by mal možnosť prispôsobiť opatrenia svojim možnostiam.

3. Nevytvárala nové byrokratické bremeno – Aby malé štáty neboli preťažené reportingom a implementáciou.

Je strach oprávnený?

• Áno, ak dohoda bude obsahovať právne záväzné povinnosti s minimom výnimiek.

• Nie, ak pôjde len o dobrovoľnú spoluprácu s rešpektovaním národných kompetencií.

Slovensko a ďalšie štáty tlačia na to, aby sa zabránilo prílišnej centralizácii moci v WHO.

V súčasnosti WHO nemá priame exekutívne právomoci na vynucovanie svojich rozhodnutí, ale využíva niekoľko priamych a nepriamych mechanizmov ovplyvňovania členských štátov. Kontrola a implementácia jej odporúčaní závisí hlavne od vôle jednotlivých krajín. Tu je prehľad:

Právny rámec: Medzinárodné zdravotné predpisy (IHR 2005)

• Sú jediným právne záväzným nástrojom WHO, ktorý ukladá členským štátom povinnosť:

  • Hlásiť výskyty pandemických hrozieb (článok 6).

  • Vytvoriť národné kapacity na monitorovanie a reakciu (článok 5).

• Obmedzenia:

  • WHO nemôže nariaďovať konkrétne opatrenia (ako lockdowny alebo očkovanie).

  • Sankcie za nedodržanie IHR neexistujú – maximálne môže WHO vyzvať na „nápravu“ alebo verejne kritizovať štát.

Pandemická dohoda (2024/2025) – Potenciálne zmeny

• Ak bude prijatá ako právne záväzný dokument, môže zaviesť nové kontrolné mechanizmy, napr.:

  • Povinné hodnotenie pripravenosti – Štáty by museli pravidelne reportovať, ako plnia kritériá (podobne ako klimatické dohody).

  • Finančné mechanizmy – Napríklad povinné príspevky na globálnu prevenciu pandémií.

  • Transparentné sankcie – Verejné menovanie štátov, ktoré porušujú pravidlá (tzv. „naming and shaming“).

  • WHO chce nariaďovať uzávery a povinné očkovania.

    Nepriame tlakové mechanizmy WHO

Aj bez formálnych sankcií WHO využíva:

• Verejnú politickú legitimitu – Odporúčania WHO ovplyvňujú medzinárodné organizácie (OSN, EÚ, Svetová banka), ktoré môžu podmieniť pomoc ich dodržiavaním.

• Finančnú páku – Štáty závislé na financiách WHO (napr. chudobné krajiny) sú nútené viac spolupracovať.

• Vedecký a expertný vplyv – WHO určuje globálne štandardy (napr. definícia pandémie, schvaľovanie liekov), čo môže obmedziť štáty, ktoré by chceli ísť proti jej odporúčaniam.

Príklad z COVID-19: Ako WHO „vynucovala“ dodržiavanie opatrení?

• Odporúčania ≠ príkazy: WHO vydávala smernice (lockdowny, testovanie, očkovanie), no ich implementácia závisela od vlád. ( v prípade schválenia povinnej dohody budú nad rozhodnutím vlád)

• Indirektný tlak: Krajiny, ktoré ignorovali odporúčania (ako Švédsko alebo Tanzánia), čelili kritike a obmedzeniam v cestovaní.

• Regulačný vplyv: WHO schválila vakcíny (emergency use listing), čo určovalo, ktoré krajiny ich mohli dovážať.

Budúcnosť: Posilnenie kontroly?

V diskusiách o pandemickej dohode sa navrhujú:

• Globálny dohľadový orgán – Monitorovanie implementácie opatrení.

• Arbitrážny mechanizmus – Riešenie sporov medzi štátmi a WHO.

• Väčšia transparentnosť – Povinné zverejňovanie dát o pandémiách.

Záver: Kto kontroluje WHO?

• Členské štáty – WHO je medzivládna organizácia, jej moc závisí od podpory vlád (napr. USA, Čína, EÚ).

• Občianska spoločnosť a médiá – Kritika WHO počas COVID-19 ukázala, že jej chyby vedú k tlakom na reformy.

• Súkromné aktéri – Nadácie (Gatesova nadácia) a farmaceutické firmy vplývajú na agendu WHO prostredníctvom financií.

Slovensko a podobné štáty v rokovaniach požadovali, aby pandemická dohoda neobsahovala príkazové mechanizmy, ale len dobrovoľnú spoluprácu, čo nebolo akceptované. Ak by sa zaviedli prísnejšie pravidlá, hrozí konflikt medzi suverenitou a globálnou koordináciou.

Takže pravda ako vždy je niekde uprostred. Nie je to len samá výhoda pre Slovensko, ale aj čiastočná strata suverenity pri riešení pandemických otázok a WHO chce hrať úlohu vodcu a centrálneho mozgu ľudstva. Ono sa chce stať s zjednocujúceho orgánu riadiacim, na čo nebola táto medzinárodná organizácia sformovaná. Neexistuje zatiaľ dostatočný kontrolný mechanizmus ich rozhodnutí, ten sa musí zaviesť skôr, ako by nadobudla platnosť „záväzná Pandemická dohoda“.

P.S.: Zmluvu nechcú podpísať v tomto znení spolu so Slovenskom ani USA, Británia, Maďarsko, Brazília a niektoré Africké štáty. My sme ju mali schváliť ešte pred poznaním záverečného textu zmluvy?? niekto sa zbláznil? A o záverečnom texte nechce WHO dať hlasovať, chce aby bol prijatý proklamatívne. Dnes je tu požiadavka na nový rozpočet WHO. ŽENEVA (AP) – Generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v pondelok, keďže nebolo financované zo strany USA, vyzval členské krajiny, aby podporili jej „mimoriadne skromnú“ žiadosť o ročný rozpočet vo výške 2,1 miliardy dolárov tým, že by túto sumu porovnali s výdavkami na reklamné kampane na tabak alebo s nákladmi na vojnu. „A 2,1 miliardy dolárov je štvrtina toho, čo tabakový priemysel každoročne minie na reklamu a propagáciu. Opäť ide o produkt, ktorý zabíja ľudí,“ povedal na výročnom zhromaždení WHO.USA stiahli svoje financovanie aj kôli tejto pandemickej zmluve.