Artemis 2 úspešne odštartovala asi o 0:35 dnes 2.4.2026. Je zaujímavosťou, že LEGO RAKETA je poskladaná zo starých častí, ktoré sa používali na vynášanie raketoplánov a nových častí navrhnutých pre túto misiu. Tým chceli zlacniť a hlavne skrátiť vývoj. Misia Artemis II poletí na kombinácii rakety SLS (Space Launch System) vo verzii Block 1 a kozmickej lode Orion.
1. Raketa SLS Block 1:
Hlavný stupeň (Core Stage): Je poháňaný štyrmi motormi RS-25D, ktoré sa predtým používali pri letoch raketoplánov (Space Shuttle).
Štartovacie motory (Boosters): Na bokoch hlavného stupňa sú dva päťsegmentové motory na tuhé palivo (Solid Rocket Boosters – SRB), ktoré vychádzajú z motorov raketoplánov, ale sú výkonnejšie.
Horný stupeň (ICPS – Interim Cryogenic Propulsion Stage): Tento stupeň zabezpečuje navedenie lode Orion na dráhu k Mesiacu. Je poháňaný jedným motorom RL10B-2.
2. Kozmická loď Orion:
Loď, v ktorej bude sedieť posádka, sa pripojí na vrchol tejto zostavy.
Tento gigantický raketový systém je navrhnutý tak, aby dopravil ľudí k Mesiacu po viac ako 50 rokoch, pričom sa očakáva, že v roku 2026 prebehne finálna misia s posádkou.
Rozdiely vo výkone od dôb raketoplánov:
Hlavné motory RS-25 (Kvapalné palivo)
Tieto motory boli pre SLS upravené tak, aby pracovali na vyšší „výkonnostný stupeň“. V časoch raketoplánov bežne fungovali na 104 % svojho pôvodného nominálneho ťahu.
Výkon v ére raketoplánov: cca 1 860 kN (na jeden motor vo vákuu).
Výkon na Artemis II (SLS): cca 2 280 kN (na jeden motor vo vákuu).
Rozdiel: Motory na SLS bežia na 109 % svojho menovitého výkonu. NASA si to môže dovoliť, pretože pri SLS sú tieto motory jednorazové (zahodia sa do oceánu), zatiaľ čo pri raketoplánoch sa museli šetriť, aby vydržali desiatky letov.
2. Pomocné bloky SRB (Tuhé palivo)
Tu je nárast výkonu najvýraznejší vďaka fyzickému zväčšeniu motora.
Konštrukcia: Raketoplán mal 4-segmentové bloky. Artemis II má 5-segmentové bloky.
Maximálny ťah (jeden blok-bočná raketa):
Raketoplán: cca 12 000 kN.
Artemis II: cca 16 000 kN.
Rozdiel: Vďaka pridanému piatemu segmentu majú tieto motory o 25 % viac paliva a poskytujú o 20 % väčší celkový ťah.
Zhrnutie v číslach
Celkový ťah pri štartovacej rampe je u rakety SLS (Artemis II) približne 39,1 MN (mega-newtonov), čo je o 15 % viac, než mal legendárny Saturn V a o podstatný kus viac než Space Shuttle (cca 30 MN).
Teraz krúži okolo zeme, kontroluje systémy a pripravuje sa po zapálení horného stupňa( ICPS) na cestu k mesiacu po nabratí druhej kozmickej. Krátko po štarte sa Orion oddelí od hlavného stupňa rakety na nízkej dráhe s výškou približne 185 km x 2 900 km. Tu prebehne kontrola všetkých systémov.
Vysoká obežná dráha (HEO – High Earth Orbit): Potom horný stupeň (ICPS) znova naštartuje a vynesie Orion na veľmi pretiahnutú dráhu s apogeom (najvyšším bodom) až 74 273 km.
Orion musí preletieť cez Van Allenove radiačné pásy, čo je pre misiu Artemis II jedna z najväčších výziev.
Dva pásy: Orion preletí cez vnútorný pás (tvorený protónmi) aj vonkajší pás (elektróny).
Rýchlosť: Loď týmito oblasťami preletí veľmi rýchlo, aby sa minimalizovala dávka radiácie, ktorú posádka dostane.
Tienenie: Kabína Orion je navrhnutá so špeciálnym tienením. V prípade náhlej solárnej búrky sa astronauti môžu schovať do improvizovaného „krytu“ uprostred lode, kde využijú zásoby vody a náklad ako dodatočnú bariéru.
Testovanie: Práve prelet týmito pásmi na vysokej dráhe okolo Zeme slúži ako finálny test predtým, než sa loď vydá na cestu k Mesiacu, kde už nebude chránená magnetickým polom Zeme. Orion poletí rýchlosťou približne 33 500 km/h (9,3 km/s). Práve v tejto fáze, keď je loď najbližšie k Zemi, prelieta cez najhustejšie časti radiačných pásov najrýchlejšie, aby sa minimalizovala expozícia posádky.
2. Cesta k Mesiacu (Trans-Lunar Injection)
Po poslednom zážihu stupňa ICPS, ktorý loď „vystrelí“ k Mesiacu, dosiahne Orion únikovú rýchlosť:
Rýchlosť pri opúšťaní Zeme: cca 36 000 až 38 000 km/h (cca 10,5 km/s).
Spomalenie: Počas cesty k Mesiacu bude loď vplyvom zemskej gravitácie postupne spomaľovať. Pri vstupe do sféry vplyvu Mesiaca bude jej rýchlosť oveľa nižšia (približne 3 500 – 4 500 km/h), kým ju nezačne zrýchľovať mesačná gravitácia.
3. Návrat na Zem (Re-entry)
Toto je najrýchlejšia fáza celej misie. Návrat z hlbokého vesmíru je oveľa energetickejší než návrat z nízkej obežnej dráhy (ako napr. z ISS):
Rýchlosť pri vstupe do atmosféry: cca 40 000 km/h (11,1 km/s alebo Mach 32). Pri tejto rýchlosti musí tepelný štít Orionu odolať teplotám až 2 800 °C.
Uhol vstupu do atmosféry je kritická a najvážnejšia časť návratu:
Ideálny uhol: Približne -5,8 stupňa vzhľadom na lokálny horizont.
Tolerancia (okno): Toto „okno“ má šírku len približne 1 stupeň (rozpätie medzi cca -5,3° a -6,3°).
Čo sa stane, ak to netrafí?
Tento úzky rozsah je kritický kvôli obrovskej rýchlosti (40 000 km/h):
Príliš strmý uhol (viac ako -6,3°): Loď by vstúpila do hustých vrstiev atmosféry príliš rýchlo. Preťaženie (G-force) by bolo pre posádku smrteľné a tepelný štít by sa mohol prepáliť.
Príliš plytký uhol (menej ako -5,3°): Orion by sa od atmosféry doslova odrazil ako plochý kameň od hladiny vody a vyletel by späť do hlbokého vesmíru bez dostatku paliva na návrat.
Želám šťastnú cestu a hlavne úspešný návrat.
P.S.: Aj plochozemci to mohli sledovať v priamom prenose, rovnako ako tisíce ľudí naživo.

Táto misia nie je s pristátím.. nedočiahnu nič... ...
Ciolkovskij nežije - ale jeho dielo ano.... ...
ja dávam prednosť veciam pozemským. Na... ...
Nosaty a Bibiho SI kde nechal,ci ten tam uz je... ...
Ja osobne Ti dakujem a precital som si vsetko... ...
Celá debata | RSS tejto debaty