Pohľad z bufetu

Skúsim opísať momentálnu svetovú situáciu na pozadí dvoch prebiehajúcich hlavných vojenských konfliktov a riziká s tým spojené. Neosobujem si patent na pravdu ani CML( Návštevníci- Kamenice ), je to môj uhol pohľadu na základe mne dostupných faktov a informácií.

Na prelome februára a marca 2026 (konkrétne od 28.2.) prebiehala nad Iránom intenzívna a koordinovaná letecká ofenzíva USA a Izraela, známa ako operácia „Roaring Lion“ (Izrael) a „Epic Fury“ (USA). Išlo o masívne údery namierené proti iránskemu jadrovému programu, raketovým základniam, veleniu Revolučných gárd a vládnym budovám. 

Intenzita útokov:

• Vysoká intenzita: Prvá vlna útokov 28. februára bola popísaná ako najzúrivejšia v dejinách, pričom cieľom bolo zasiahnuť jadrové a vojenské ciele a viesť k zmene režimu.
• Rozsah škôd: Útoky zasiahli kľúčové miesta, vrátane okolia Teheránu (napr. okolie Revolučného súdu, Milad Tower), Natanzu a iných miest.
• Ciele: Podľa správ bolo v prvých dňoch zasiahnutých viac ako 1 250 cieľov.
• Obete: Iránske zdroje uvádzali k 1. marcu viac ako 200 mŕtvych, pričom počet obetí z zničenej školy v Minabe stúpol na 148.  

Zapojené lietadlá:

• Podľa dostupných informácií sa na útokoch zúčastnilo približne 200 bojových lietadiel izraelských vzdušných síl (IAF).
• V operácii boli použité aj americké zdroje, vrátane úderov z lietadlových lodí a zapojenia bombardérov B-52 a B-1.
• Operácie podporovali drony MQ-9 Reaper, ktoré operovali nad Teheránom. Irán na túto ofenzívu reagoval odvetnými útokmi raketami a dronmi na Izrael a ciele v Perzskom zálive (UAE, Katar, Kuvajt).

  V rámci operácie s kódovým označením Epic Fury (v USA) a Roaring Lion (v Izraeli) nasadili Spojené štáty medzi 28. februárom a 1. marcom 2026 rozsiahlu flotilu, ktorá zahŕňala viac ako 20 typov zbraňových systémov a lietadiel. 

Počty a kategórie lietadiel

Americké sily operovali z pozemných základní v regióne (Jordánsko, Izrael, Saudská Arábia) a z dvoch lietadlových lodí — USS Gerald R. Ford a USS Abraham Lincoln. 

• Strategické bombardéry:
  • B-2 Spirit: 4 neviditeľné bombardéry, ktoré prileteli priamo zo základne Whiteman v USA (36-hodinový let) a útočili na podzemné raketové sila.
  • B-1B Lancer: Nadzvukové bombardéry nasadené na ničenie balistických kapacít hlboko v iránskom vnútrozemí.
• Stíhacie lietadlá:
  • F-35 Lightning II: Približne 30 strojov verzie A (pozemné) a verzie C (z lietadlovej lode Lincoln).
  • F-22 Raptor: Elitné neviditeľné stíhačky presunuté na základňu Ovda v Izraeli.
  • F/A-18E/F Super Hornet: Hlavná úderná sila z lietadlových lodí v Arabskom mori a Stredomorí.
  • F-15E Strike Eagle a F-16 Fighting Falcon: Viacúčelové stíhačky operujúce najmä zo základní v Jordánsku a Saudskej Arábii.
• Podporné a špeciálne lietadlá:
  • EA-18G Growler: Stroje pre elektronický boj na rušenie iránskych radarov.
  • E-3 Sentry (AWACS) a E-2 Hawkeye: Lietadlá včasnej výstrahy a riadenia operácií.
  • KC-135 a KC-46: Tankovacie lietadlá nevyhnutné pre operácie na dlhé vzdialenosti.
• Bezpilotné lietadlá (Drony):
  • MQ-9 Reaper: Ozbrojené drony na presné cielenie a prieskum nad Teheránom.
  • LUCAS: Nový typ nízkonákladových útočných dronov (inšpirovaných dizajnom Shahed), ktoré debutovali v tomto konflikte.

Celkovo americké sily v prvej vlne zasiahli viac ako 1 000 cieľov v koordinácii s izraelským letectvom.

Podľa aktuálnych správ z 1.marca 2026 Spojené štáty zhromaždili na Blízkom východe a v priľahlých oblastiach približne 109 tankovacích lietadiel. Toto číslo predstavuje zhruba jednu tretinu celkovej flotily tankerov amerických vzdušných síl (USAF) a ide o najväčšiu mobilizáciu tohto typu techniky od vojny v Iraku v roku 2003. 

Rozmiestnenie lietadiel v regióne k 3. marcu 2026:

• Izrael (Letisko Ben Gurion): Nachádza sa tu minimálne 14 tankerov (9× KC-46 Pegasus a 5× KC-135 Stratotanker), ktoré priamo podporujú operácie nad Iránom a zvyšujú dolet izraelských stíhačiek.
• Katar (Základňa Al-Udeid): Počet tankerov sa tu zvýšil na 17 strojov typu KC-135.
• Európske uzly (Španielsko, Británia, Grécko): Desiatky ďalších tankerov sú v pohotovosti na základniach v južnej Európe a Británii, kde slúžia ako „vzdušný most“ pre stroje prichádzajúce priamo z USA.

Kľúčové miesta štartov a operácií

Presný celkový počet základní nie je v oficiálnych hláseniach fixne stanovený, no operácia sa opierala o nasledujúce hlavné uzly:

• Izrael: Základňa Ovda (nasadenie F-22) a letisko Ben Gurion, ktoré slúžilo ako hlavný uzol pre 14 amerických tankovacích lietadiel.
• Katar: Letecká základňa Al-Udeid, kde USA sústredili veľkú časť tankovacích a úderných kapacít.
• Kuvajt: Základne Al-Salem a Ahmad al-Džábir, využívané pre stíhacie lietadlá a logistiku.
• Jordánsko: Základňa Muwaffaq al-Salti v Azraqu, z ktorej operovali stíhačky F-15E a F-16.
• Saudská Arábia: Letecká základňa King Fahd v Rijáde.
• Spojené arabské emiráty: Základňa Al-Dhafra, tradičný uzol pre americké prieskumné a tankovacie stroje.
• Irak: Základne Ajn al-Asad a Al-Harir (Erbíl), ktoré boli neskôr cieľom iránskej odvety.
• Námorné základne: Útoky boli vedené aj z lietadlových lodí USS Gerald R. Ford (v Stredomorí/pri Izraeli) a USS Abraham Lincoln (v Arabskom mori).
• Ostatné lokality: Podporné operácie prebiehali aj zo základní na Cypre (Akrotiri) a v Bahrajne (veliteľstvo 5. flotily). 

Intenzita využitia

Irán v odvete zaútočil na celkovo 27 základní na Blízkom východe, kde boli dislokované americké jednotky, čo naznačuje široký rozsah infraštruktúry zapojenej do konfliktu. 

Straty na personáli a technike

• Obete: Spojené štáty potvrdili 12 padlých vojakov a viac ako 80 zranených, primárne na základniach v Iraku a Jordánsku.
• Letecká technika: Na zemi bolo zničených alebo neopraviteľne poškodených 6 lietadiel (vrátane dvoch transportných C-130 a jedného tankera KC-135) na základniach Al-Asad a Al-Udeid.
• Izraelské straty: Izrael priznal stratu jednej stíhačky F-35I Adir, ktorú zostrelila iránska protivzdušná obrana priamo nad Iránom, a poškodenie pristávacích dráh na základni Nevatim.

Škody na infraštruktúre

Irán odpálil vyše 400 balistických rakiet, z ktorých približne 15 % preniklo cez obranu:

• Základňa Ajn al-Asad (Irak): Najhoršie zasiahnutá lokalita; zničené boli dva hangáre, sklad paliva a časť ubytovacích kapacít.
• Základňa Al-Harir (Erbíl): Zásah dostalo riadiace stredisko pre bezpilotné lietadlá.
• Základňa Al-Udeid (Katar): Rakety zasiahli okrajové časti areálu, čo dočasne ochromilo prevádzku tankovacích lietadiel.

Námorné straty

• USS Abraham Lincoln: Lietadlová loď nebola priamo zasiahnutá, ale jeden z jej sprievodných torpédoborcov utrpel ľahké škody po útoku roja samovražedných dronov.
• Iránske námorníctvo: V následnom protiútoku USA bolo potopených 7 iránskych plavidiel, vrátane fregaty Jamaran, ktorá sa pokúšala o blokádu Hormuzského prielivu.

Incident nad Kuvajtom

K incidentu došlo v pondelok 2. marca 2026 v skorých ranných hodinách:

• Zostrelené lietadlá: Kuvajtská protivzdušná obrana omylom zostrelila tri americké stíhačky F-15E Strike Eagle.
• Okolnosti: K omylu došlo počas prebiehajúceho iránskeho raketového a dronového útoku na ciele v Kuvajte. Kuvajtské sily si americké stroje v chaose boja pomýlili s nepriateľskými cieľmi.
• Posádka: Všetkých šesť členov posádky (v každom lietadle pilot a zbraňový operátor) sa stihlo bezpečne katapultovať. Boli zachránení a nachádzajú sa v stabilizovanom stave.
• Lokalita: Trosky lietadiel dopadli v oblasti Al Jahra neďaleko kuvajtskej leteckej základne Ali Al Salem. 

Vyšetrovanie

Americké veliteľstvo CENTCOM aj kuvajtské ministerstvo obrany okamžite spustili spoločné vyšetrovanie, aby zistili, prečo zlyhala identifikácia „vlastný-cudzí“ (IFF) a koordinácia medzi spojeneckými silami v čase aktívneho útoku

Počty vzletov v prvých 24 hodinách

• Izraelské vzdušné sily (IAF): Vykonali približne 700 vzletov. Išlo o najväčšiu sústredenú leteckú operáciu v histórii Izraela, do ktorej sa zapojilo približne 200 stíhacích lietadiel naraz.
• Vzdušné sily USA: Vykonali stovky misií z pozemných základní a lietadlových lodí. Len v úvodnej vlne („H-Hour“) bolo vo vzduchu viac ako 100 amerických lietadiel súčasne, vrátane stíhačiek, tankerov a lietadiel včasnej výstrahy. 

Rozsah a efektivita úderov

• Počet zasiahnutých cieľov: Spoločné sily zasiahli v prvý deň viac ako 1 000 cieľov po celom Iráne.
• Spotreba munície: Izraelské lietadlá počas prvých 24 hodín zhodili vyše 1 200 kusov presne navádzanej munície (najmä 2 000-librové bomby GBU-31 JDAM).
• Strategické bombardovanie: Americké bombardéry B-2 Spirit vykonali nepretržitý 37-hodinový let priamo z USA, aby zasiahli hlboko pochované podzemné zariadenia v južnom Iráne. 

Tieto intenzívne letecké operácie viedli k rýchlemu dosiahnutiu leteckej prevahy nad Teheránom a západným Iránom už v priebehu prvého dňa

Použité typy striel

• BGM-109 Tomahawk (USA):
  • Odpálených bolo viac ako 400 kusov Block IV a V.
  • Štartovali z torpédoborcov triedy Arleigh Burke a ponoriek v Arabskom mori.
  • Ciele: Veliteľské centrá, radary včasného varovania a uzly elektrickej siete.
• AGM-158 JASSM-ER (USA):
  • Strelami s predĺženým doletom útočili bombardéry B-1B a stíhačky F-15E.
  • Vďaka technológii stealth prenikli najhustejšou obranou okolo Teheránu.
• Popeye Turbo / Blue Sparrow (Izrael):
  • Izraelské verzie striel s plochou dráhou letu odpálené z ponoriek triedy Dolphin a lietadiel F-15I Ra’am.
  • Ciele: Konkrétne vchody do jadrových podzemných komplexov (Fordo, Natanz).
• ADM-160 MALD (USA):
  • Návnadové strely, ktoré simulovali letky stíhačiek, aby donútili iránsku obranu zapnúť radary, ktoré boli následne zničené.

Výsledok vzdušných útokov

Úvodná vlna trvala približne 90 minút a podarilo sa jej vyradiť 85 % iránskych radarov dlhého dosahu, čím sa otvorila cesta pre stíhacie lietadlá.

Intenzita a rozsah operácií RUSKO-UKRAJINA 24.2.2022

• Počet vzletov (sorties): Ruské vzdušné sily (VKS) vykonávali priemerne približne 140 bojových vzletov denne.
• Raketové údery: Len počas prvého dňa (24. februára) Rusko vypustilo viac ako 100 balistických rakiet krátkeho doletu.
• Formácie: Lietadlá operovali v malých skupinách (jedno až šesť lietadiel), čo bolo prekvapivo málo v porovnaní s rozsahom operácií západných armád v podobných konfliktoch. 

Hlavné ciele a taktika

• Letecká nadvláda: Stíhačky Su-35 a Su-30 vykonávali počas prvých troch dní hliadky v stredných a vysokých výškach s cieľom eliminovať ukrajinské letectvo.
• Infraštruktúra: Útoky boli zamerané na ukrajinské letiská (napr. Čuhujiv), systémy protivzdušnej obrany a vojenské veliteľské centrá.
• Výsadkové operácie: Kľúčovým momentom bol vrtuľníkový výsadok na letisko Hostomeľ pri Kyjeve hneď v prvý deň, kde Rusko stratilo niekoľko elitných vrtuľníkov Ka-52. 

Výsledky a problémy

• Odpor Ukrajiny: Ukrajinské letectvo sa po úvodných úderoch rýchlo sformovalo a presunulo lietadlá do nízkych výšok, aby sa vyhli radarom a ruským hliadkam.
• Straty: Rusko utrpelo v úvode straty aj pri preprave vojsk; podľa niektorých správ boli zostrelené dva transportné lietadlá Il-76 s výsadkármi.
• Nedosiahnutie dominancie: Napriek výraznej prevahe (vyše 300 ruských bojových lietadiel proti menej ako 100 ukrajinským) sa Rusku nepodarilo v prvých kritických dňoch vyradiť ukrajinskú protivzdušnú obranu. 

Vzdušná operácia v marci 2003 nad Irakom:

Keď sa invázia v roku 2003 naplno rozbehla, jej intenzita bola v porovnaní s rokom 2002 (aj v porovnaní s úvodom ruskej invázie na Ukrajinu) mnohonásobne vyššia. 

• Počet vzletov: Počas prvých týždňov koaličné letectvo vykonávalo v priemere 1 000 až 1 500 vzletov denne.
• Kampaň „Shock and Awe“ (Šok a hrôza): Len v prvých dňoch bolo odpálených viac ako 700 striel Tomahawk a zhodených cez 8 000 presne navádzaných bômb.
• Rozsah: Do operácie bolo nasadených celkovo 1 801 lietadiel, čo umožnilo takmer okamžitú kontrolu nad irackým vzdušným priestorom

Rovnaký postup ako v 2003 zvolili USA a Izrael aj teraz- Šok a hrôza… Napriek zabitiu vodcu niektorých vysoko postavených generálov z najvyššieho velenia armády sa im nepodarilo uviesť do chaosu ani armádu ani vedenie štátu Irán. To v očakávaní takéhoto útoku malo pripravený decentralizovaný plán velenia pre rýchlu odpoveď, ktorá sa udiala odpálením asi 400 balistických rakiet v prvej vlne odvety a stoviek dronov s doletom až 2500 km. Toto sa opakuje pravidelne každý deň bojovej činnosti, počet balistických rakiet klesá, počet dronov v útokoch stúpa.

Ekonomický dôsledok celosvetového významu je zrušen ie plavieb tankerov s plynom a ropou cez Hormuzský prieliv, čím sa zastavil tok asi 20% svetového obchodu s danými komoditami. Následok je zvýšenie cien na burze a ohrozenie svetovej ekonomiky závislej na tomto zdroji, vrátane EU!, Toto musí Trump vyriešiť čo najskôr, dve možnosti – rýchle dosiahnutie cieľov operácie a jej ukončenie, alebo napadnutie územia Iránu v priestore Hormuzu a jeho obsadenie asi n a100km šírky do hĺbky 50km. Na toto tam nemá zhromaždené dostatočné zdroje námornej pechoty, takže musíme počkať. Ak nevyrieši obnovenie dodávok energií do asi mesiaca, hrozí obrovský ekonomický kolaps. Druhé riziko je vojenské, nedostatok prostriedkov- teda rakiet do systémov PVO. Za prvé dva dni bolo spotrebovaných viac ako v roku 2025 za celý 12 dňový konflikt. Ak má Irán dostatok dronov aby každú noc vyčerpával PVO štátov v danej oblasti, nebudú mať kde vziať rezervy. Ich kapacita je asi na 14 dní takto intenzívnej bojovej činnosti, zatiaľ čo predpokladaná kapacita Iránskych rakiet a hlavne strategických dronov je pravdepodobne na asi 60 dní vedenia takto intenzívnych náletov. Preto je dôležité vnútiť Iránu čo najskôr svoje podmienky.

Dôsledky pre Ukrajinu? Budú extrémne viditeľné a bolestivé asi o 20-30 dní, keď vyčerpajú zásoby rakiet PVO dodané vo februári 2026. Vtedy môže nastať skoková zmena v konflikte medzi Ukrajinou a Ruskom, ktorá urýchli ukončenie tohto konfliktu v neprospech Ukrajiny oproti tým podmienkam, ktoré sú im ponúkané dnes, nech ich voláme akokoľvek kapitulačnými. Nie sú horšie, ako tie čo im budú ponúknuté o mesiac , dva, po spadnutí ich PVO. Výrobca striel Patriot PAC-3 (predovšetkým verzie PAC-3 MSE), spoločnosť Lockheed Martin, v súčasnosti (rok 2025/začiatok 2026) produkuje viac ako 600 rakiet ročne, čo predstavuje približne 50 až 52 rakiet mesačne. 

Tu sú podrobnosti o výrobnej kapacite:

• Aktuálna produkcia (2025): Lockheed Martin dosiahol v roku 2025 produkciu na úrovni 620 kusov PAC-3 MSE, čo je priemerne asi 51-52 kusov mesačne.
• Plánované navýšenie: V januári 2026 spoločnosť oznámila dohodu s Pentagonom na radikálne zvýšenie produkcie, s cieľom dosiahnuť kapacitu 2 000 rakiet ročne v priebehu nasledujúcich siedmich rokov.
• Budúca mesačná kapacita: Po dosiahnutí cieľa 2 000 rakiet ročne by to znamenalo viac ako 166 rakiet mesačne, čo je pre DVE BOJISKÁ- Ukrajina a Blízky východ nedostatočné.
• Trump chcel práve pre túto dlhodobo plánovanú operáciu ukončiť urýchlene konflikt na Ukrajine, lebo vedel, že aj tak vyspelá ekonomika ako disponuje, nemôže urýchlene zvýšiť výrobné kapacity na produkciu rakiet zem vzduch aj more- zem( tomahawk a iné) ako si vyžaduje situácia na dvoch bojiskách súčasne. Pripomína mi to IIWW, keď ešte Nemecko nedokončilo dobitie Británie a už zaútočilo na ZSSR. Využívali celú výrobnú kapacitu obsadenej Európy, aj tak im to napokon nestačilo. Zabila ich dĺžka logistických trás, ktorá je teraz rovnakým nepriateľom pre USA na Blízkom východe. Ak sa konflikt pretiahne na viac ako 30 dní , budeme mať vo svete obrovský ekonomicko-sociálny problém. Ako ukázali vybrané ciele, v prvom rade ide o ZMENU MOCI V IRÁNE, všetko ostatné je len vedľajší problém. Irán sa musí dostať do sféry vplyvu USA, aby tí kontrolovali všetky energetické toky uhľovodíkov, čo nám ukázali už pri Venezuele. Žiadna sloboda pre ľud Venezuely či Iránu, len ekonomická kontrola sveta. V každom prípade ekonomickej nekomfortnosti sa dostanú do popredia politické hnutia a sily, ktoré destabilizujú aj  EU  a náš spôsob doterajšieho života. Tým vôbec teraz nechcem posúdiť do akej miery to bude produktívne, či kontraproduktívne.  Požijeme a uvidíme.