Pohľad z bufetu

Dnes 30.októbra 2024 máme 980 deň vojny na Ukrajine. Mali by sme sa už konečne naučiť rozoznávať propagandu od faktov, mali by sme vnímať informácie nie podľa toho čo si želáme počuť, ale čo sa v skutočnosti deje a bude diať. Obe strany sa naučili bojovať v ťažkých nových bojových podmienkach, pri skoro rovnocennej technickej vybavenosti bojujúcich strán. To nie je letecká vojna proti obrane dlhou a krátkou bambusovou tyčou, toto nie je boj proti vypnutému systému velenia ako sa stalo v 1991 v Iraku, kde mali spojenci dvojnásobnú prevahu na zemi a desaťnásobnú vo vzduchu. ( 960 000 ku 545 000) Počas vojny v Perzskom zálive v roku 1991 letectvo mnohonárodných koaličných síl vykonávalo v priemere 3000 bojových letov denne, počas leteckých útokov na Juhosláviu letectvo NATO v priemere viac ako 400 bojových letov denne. Hoci ruské letectvo zorganizovalo niekoľko rozsiahlych leteckých útokov, priemerný počet bojových letov za deň je stále len asi 140. V prvý deň operácie 24.2.22 to bolo len 300 bojových letov. V porovnaní s obrovskou pevninou Ukrajiny takéto letecké úsilie zďaleka nestačilo.

Rusko nikdy nevznieslo územné nároky na Krym ani iné oblasti Ukrajiny do druhej revolúcie na Ukrajine, teda do Majdanu v 2014 roku. Dokonca ani po prvom Majdane, ktorý sa všeobecne volá Oranžová revolúcia, kde urobili prvý prevrat v 21 storočí. Podľa faktov, Rusko začalo byť podozrievavé už po roku 2008, kedy dostala Ukrajina prísľub v Bukurešti na vstup do NATO, pričom boli Rusi odmietnutí v rozhovore Clinton-Putin. Rusi až po druhom prevrate na Ukrajine v 2014 okamžite obsadili Krym, lebo bez neho by nemohla existovať ich Čiernomorská flotila.

NATO OKLAMALO UKRAJINU! Cestou Britského premiéra do Kyjeva sme ich presvedčili, že nech nenechávajú Krym Rusku, že im ho pomôžeme vybojovať späť. Nič ostatné vtedy v apríli 2022 v Istanbule Rusko nechcelo, len neutralitu Ukrajiny a ponechanie Krymu v zostave Ruskej federácie. Zelenský uveril sľubom a pustil sa do dlhotrvajúcej vojny proti omnoho početnejšiemu nepriateľovi. Na začiatku použili atakujúci na inváziu len asi 150 000 vojakov aj s rotáciami záloh. Teraz skoro po 1000 dňoch je na Ukrajine okolo 500 000 rusov. Ukrajina má armádu skoro 800 000 mužov v zbrani, no z toho je viac ako polovica tylových podporných síl a nie bojujúcich, na fronte majú asi 350 000 mužov. Nedávne zmeny ukrajinského zákona o brannej povinnosti, ktoré znížili vek odvodu z 27 na 25 rokov, naznačujú, že Ukrajina môže pravdepodobne udržať takúto silu aspoň počas nasledujúceho roka alebo dvoch. Či by to mohlo zvýšiť silu ďalej, sa zdá pochybnejšie. NATO dodalo Ukrajine všetku post sovietsku starú výzbroj, k tomu pridali svoje tanky a obrnené vozidlá vyrobené v 70tych a 80tych rokoch, vyradené zo svojich armád . NIČ NOVÉ, len vyprázdnili sklady. Poskytli im úplnú spravodajskú informáciu v reálnom čase, ktorou im pomáhajú ničiť jednotky v presunoch či strategické ciele. Od februára 2022 dostala Ukrajina od viac ako 40 krajín a inštitúcií EÚ pomoc vo výške viac ako 235 miliárd USD, ktorá zahŕňa vojenskú, finančnú a humanitárnu podporu. Celková suma odráža pomoc, ktorá už bola Ukrajine dodaná alebo bola vyčlenená cudzou vládou alebo inštitúciou na použitie pre Ukrajinu. Neochvejná podpora Európy je evidentná, takmer 130 miliárd USD celkovej pomoci prevyšuje 90 miliárd USD (hoci veľká väčšina európskej finančnej pomoci je vo forme pôžičiek, zatiaľ čo americká finančná pomoc je vo forme grantov). Okrem toho európske krajiny tiež poskytli viac ako 125 miliárd dolárov na podporu a ubytovanie ukrajinských utečencov. Štáty NATO a EU však nespustili vojnovú výrobu, zatiaľ čo Rusi áno. Preto majú neustálu početnú prevahu v rozhodujúcich ukazovateľoch techniky a munície. Napriek masívnej pomoci Ukrajina ustupuje na celej dĺžke frontu. Ukázalo sa, že PROPAGANDISTICKÁ akcia vtrhnutím na ruské územie v Kurskej oblasti, bola obrovskou chybou z vojenského hľadiska. Oslabila obranné sily v počte viac ako 30 000 na centrálnom Doneckom bojisku a umožnila rusom rýchlejší postup. Nedosiahla žiaden významný vojenský cieľ, z pôvodne obsadených asi 1000 km2 zostalo len asi 400 km2, ktoré sa zo dňa na deň zmenšuje.

RUS NEMÁ SILY ANI PROSTRIEDKY POKRAČOVAŤ SMER KRAJINY NATO. Tie reči o ohrození Európy sú len propagandou , ničím nepodloženým tvrdením. Vidno že 2/3 ruskej pravidelnej armády sotva stačia udržiavať situáciu na existujúcom bojisku, že postup o 35 km od Avdejevky po Pokrovsk trval od februára do konca októbra, teda OSEM MESIACOV. A to je najväčší územný zisk na celom fronte, inde sú to jem kilometre či stovky metrov, pri Chersone NULA. Toto sú fakty a nie propaganda. Každý, kto sleduje pozorne vývoj bojov vie, že v konvenčnej vojne ani po zotavení sa po desiatich rokoch Rusko NEMÁ a NEBUDE MAŤ silu pokračovať do Pobaltia, Poľska či Bulharska. A nás stým kŕmia a presviedčajú nás, že práve preto Ukrajina bojuje aj za nás.

Položme si otázku, ak Rus nechcel 30 rokov bojovať s Ukrajinou, prečo by zrazu chcel dobíjať Európu? K čomu by mu bolo to územie? Ruskí oligarchovia žili spokojne a bohatli na predaji surovín a energetických zdrojov do celého sveta, hlavne do EU. Im vyhovoval mier a dobré vzťahy obchodné aj politické. Na tom RÁSTLO ICH BOHATSTVO. Rusko je rovnaký kapitalistický štát ako Nemecko či Francúzsko, rovnako je vlastníctvo zdrojov a prostriedkov v súkromných rukách a nie štátu. Prečo by sa zrazu zbláznili a chceli by si toto všetko nechať vziať? Prečo teda oligarchia dovolila začať atak Ukrajiny? NO LEBO SA BÁLA, že o to všetko môže prísť. Že rozšírenie NATO na Ukrajinu je priamou hrozbou ICH BLAHOBYTU. A nie opačne, že si chceli zvýšiť blahobyt vojnou s Európou či celým svetom. Vidíte ako nám naša propaganda klame? Neexistuje jediný dôkaz o tom, že by rus pred rokom 2008, teda pred vysloveným sľubom v Bukurešti o prijatí Ukrajiny do NATO, mal nejaký úmysel rozširovať svoje územie o Ukrajinu a iné štáty Európy. Je však mnoho hmatateľných dôkazov, že sa NATO od roku 1991 po vzniku Ruska posunulo smerom k Moskve, teda sa stalo priamou hrozbou ich bezpečnosti. Lebo v prípade konfliktu by sa čas zásahu Ruských území skrátil o polovicu, lebo by infraštruktúra NATO siahala až pod Moskvu a len 700 km od Kaspického mora. To je totiž strategické na polohe a rozlohe Ukrajiny. Dá sa z nej ohroziť skoro celá Európska časť Ruska z juhu.

Pôvodné štáty NATO pritom vzali nás- východné krídlo, teda strednú a východnú Európu do svojej zostavy len preto, aby bolo prípadné bojisko nie na ich, ale na našom území. To je tá ochrana, ktorú nám ponúkli. Byť bojiskom v prípade konvenčnej vojny s Ruskom.

Nukleárna hrozba nie je blaf. Briti sú ochotní spolu s Francúzmi povoliť zásahy hlboko v tyle Ruska ich dodanými raketami Scalp a Storm Shadow. Vedia totiž že USA sú proti a ich postoj je tak len verbálnym súhlasom a nie skutočným. Lebo či chceme alebo nie, o všetkom rozhodujú USA a nie jednotlivé štáty NATO. Rus nemá čo stratiť, napadnutím Ukrajiny hrá vabank o svoju podstatu existencie. ON SI NESMIE DOVOLIŤ NEÚSPECH, lebo nemá kam ustúpiť. Neutralita Ukrajiny je hlavným dôvodom tejto vojny, a pokiaľ bude Zelenskyj neustále hovoriť o priorite mierového plánu víťazstva s prvým bodom VSTUP DO NATO, tak nemá žiaden plán a už vôbec nie mierový. On chce pritiahnuť zapojenie sa vojsk štátov NATO, aj keď ako národných a nie aliančných, do pozemných operácií, lebo len tak má šancu zvrátiť v konvenčnej vojne nevyhnutnú porážku. Ale to predsa Rus vie, že by prehral, preto zmenil svoju jadrovú doktrínu o použití vlastných zbraní proti protivníkom. Vyhradil si použiť jadrové zbrane aj pri nejadrovom útoku na svoje územie, ak budú použité zbrane jadrovej veľmoci, akou sú Francúzsko či Británia.

Globálne zmeny v rozložení ekonomiky- popri vojnovom konflikte sa rieši aj globálna ekonomická zmena, akou je rozšírenie BRICS o štáty Turecko či Azerbajdžan. Už teraz majú štáty BRICS Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky, Egypt, Etiópia Irán a SAE obrovský ekonomický potenciál rastu. Práve preto sa zúčastnil teraz v Kazani zasadania aj Turecký prezident či šéf OSN. Lebo ide o veľkú časť ľudskej populácie. Ak sa im podarí utvoriť spoločnú nadnárodnú menu a vylúčia USD z obchodovania, reálne hrozí pokles USD na hodnote až na 40% jeho pôvodnej terajšej hodnoty, teda aj pád ekonomiky USA na hodnotu 40% zo súčasnej úrovne. Toto je v globálnom meradle pre USA ešte väčšou hrozbou ako neúspech na Ukrajine. A to všetko v očakávaní studeného či horúceho konfliktu s Čínou. Ekonomická vojna USA a Číny prebieha už desiatku rokov, sankciami sa nedarí zastaviť rast Čínskej ekonomiky, rovnako ako sa to nepodarilo v Ruskom prípade od roku 2014. Je mierne spomalenie, no žiaden pád sa nekonal.

Vždy rozhoduje nie kamarátstvo, ale pomer riziko- prínos.

V prípade Ukrajiny bolo zrejmé v roku 2008, že riziko ich prijatia je vyhodnotené ako malé, no prínos pre NATO a teda hlavne USA bol obrovský. Strategický posun vojenskej infraštruktúry hlboko pod Ruské centrálne územie, naviac obilnica a surovinová základňa pre ich medzinárodný obchod. Tohoto všetkého sa Ukrajina chce teraz vzdať , len za prijatie do NATO. NO USA dobre vedia, že tento krok by veľmi pravdepodobne znamenal nukleárnu konfrontáciu s Ruskom. A tak prehodnotili možný zisk a riziká. Zrazu sú riziká omnoho väčšie ako boli v roku 2008 a možný zisk sa popri nich javí ako zanedbateľný. V podstate donútili ísť Ukrajinu na hranu konfliktu v roku 2022, „ veď si máte právo vybrať“ ( kuba 1962?? nedovolili jej USA vybrať), presvedčili Ukrajinu, že rus blafuje a nenapadne ju. A ak aj , tak ho spoločne porazíme, vyčerpáme sankciami a bojom.

Toto sa po skoro troch rokoch nestalo. Teraz je Ukrajina znova pred voľbou- BLAFUJE alebo nie Rus použitím nukleárnych zbraní? Zabudli ako to bolo v roku 2022? Teraz už vidia, že USA vyhodnotili pomer riziko/zisk ako nepriaznivý pre USA a pomaličky sa sťahujú. USA nemienia riskovať všetko len pre územnú celistvosť Ukrajiny. Oni v podstate dosiahli veľkú väčšinu SVOJICH CIEĽOV. Oslabili ekonomický rast Európy aj Ruska, Odčerpali Rusovi veľa vojenských aj ľudských zdrojov a tým ho posunuli mierne späť, no najviac na to doplatili štáty EU. Spolupráca Nemecko Rusko, ktorá ťahala vpred ekonomiku Európy je zničená, energetické väzby sú zničené, EU sankciami uvalenými na Rusko trpí omnoho viac ako USA či samotné Rusko. Vopred vedeli, že jadrová veľmoc sa v konvenčnom konflikte nedá poraziť, napriek tomu nás do toho konfliktu zatiahli, hodiac vinu na Rusko, ktoré samozrejme zaútočilo a zdá sa byť jediným vinníkom. Vidiac, že riziko jadrovej vojny stúplo na samú hranicu, nechcú riskovať a tak sa stiahnu. Všetky problémy zanechajú EU a Ukrajine, ktorú konflikt vrhol hlboko späť do histórie. Stratila vysťahovaním 10 miliónov obyvateľov, ďalší skoro milión bude mŕtvych a ranených. Priemysel je v troskách, bude ho treba vybudovať odznova. Vlastnia skoro 50% obrovského Ukrajinského dlhu, môžu ovládať na desiatky rokov obnovu Ukrajiny. Tým sú ciele tohto konfliktu pre USA SPLNENÉ, nikdy nerátali že by dosiahli viac. Vedeli že Rusku ide o všetko, preto vedia že s použitím nukleárnych zbraní neblafuje.

Z týchto dôvodov je osamostatnenie myslenia politikov EU nanajvýš dôležité, nesmú len vazalsky opakovať im implementované pravdy z USA. Ciele USA sa totiž NEZHODUJÚ s cieľmi Európskej únie. Konečne by sa mali pozrieť na realitu a pochopiť že sa chytili do pasce v globálnej hre USA o svetové líderstvo, kde ani Rusko nie je ich hlavným protivníkom. Tým je Čína s obrovským ľudským vedeckým a ekonomickým potenciálom. Takže ukončenie vojny na Ukrajine za primerané ústupky by malo byť prvoradým EURÓPSKYM záujmom. Hranice Ukrajiny roku 1991 ani 2014 totiž nie sú reálnym cieľom, hoci by sme si to ja, aj vy veľmi priali. Lebo násilím sa nemá v 21 storočí získavať nič medzi štátmi ani susedmi. POLITIKA JE UMENÍM MOŽNÉHO. V roku 2022 zlyhali všetky politické elity, dopustili riešiť politiku vojenskou konfrontáciou.