Pohľad z bufetu

Prvého kola volieb prezidenta a zúčastnilo 2 254 000 51,9% z 4 333 000 (možní voliči: mužov 2mil 88 tisíc a 2mil 245 tisíc žien) V druhom kole môže naviac voliť asi 2 200 prvovoličov, ktorí dosiahnu 18 rokov práve v tých dvoch týždňoch medzi kolami. Účasť v prvom kole bola asi 51% , voliť nešlo asi 2 milióny 80 tisíc voličov.

Výsledok na prvých dvoch miestach je úplne jasný, 5,5% rozdiel je veľký. Korčok získal 958 393 hlasov, Pellegríny 834718 hlasov, teda o 123 575 hlasov menej.

Harabin na treťom mieste s 11,7% a 264 759 hlasmi na hlavu porazil takého Igora Matoviča s 49 201 hlasmi, či diplomata Kubiša s 45957 hlasmi. Pre nich by to mala byť obrovská hanba, lebo „Štetináč víťaz víťazov“ nemal o nič lepšie mediálne podmienky ako oni dvaja. Matovič KLAME, ak tvrdí že nechcel postúpiť do druhého kola, iba v debatách povedať všetkým pravdu. Ak by toto jeho tvrdenie bolo pravdivé, vzdal by sa kandidatúry tesne po poslednej televíznej debate a odporučil by svojim voličom komu dať hlas. Neurobil tak a preto som presvedčený, že dúfal v svojich skrytých voličov.

Veľa prognostikov a politických komentárov tvrdí, že rozhodnú voliči Harabina. Ja si to nemyslím, lebo z tých jeho 265 tisíc voličov minimálne polovica v druhom kole voliť nebude. To sú jeho skutoční voliči, ktorí svoj hlas nehodia inému kandidátovi. Razom jeho skupina bude mať okolo 120 000, čo je menej ako bol rozdiel medzi prvým a druhým z prvého kola.

Kto teda rozhodne druhé kolo?

V roku 2019 sa prvého kola zúčastnilo 2 145 364 voličov a druhého kola 1 808 985 . V roku 2014 v prvom kole volilo 1 913 369 ( 43,40%) voličov, v druhom 2 225 000 ( 50,48%) voličov. Rok 2009 v prvom kole hlasovalo 1 876 000 voličov, v druhom 2 242 000 ( 51,67%) . Rok 2004 prvé kolo 1,986 mil ( 47,94%), druhé kolo 1,802 mil, (43,50%) Tu postúpili v podstate dvaja HZDS a tak účasť spadla. V prvých ľudových voľbách prezidenta v roku 1999 bola účasť v prvom kole až 2,982 milióna a v druhom kole 3,048 mil voličov( 73,89%). Čo bolo doteraz historicky najviac.

Ako vidno v predchádzajúcich voľbách tri krát účasť v druhom kole mierne vzrástla a dva krát sa mierne prepadla. Teraz máme vojnu na Ukrajine a hrozí celosvetový konflikt, ľudia sú presviedčaní, že náš nový prezident môže mať rozhodujúce slovo či sa zapojíme alebo nie. Nie je to pravdou, ale národ nezaujíma pravda, národ chce veriť spasiteľským či mesiášskym poslaniam nového prezidenta. Ani Korčok ani Pellegríny nebude môcť poslať bez parlamentu vojská nikam, rozhoduje výhradne parlament. Obaja sú za naše členstvo v EU a NATO, teda zahraničné smerovanie zostáva rovnaké. Rozdiel je jediný, Korčok Rusov „nenávidí podľa teraz platnej koncepcie“ a Pellegríny nie, ten by s nimi vedel komunikovať, hoci to je v tejto situácii pre EU politikov nepredstaviteľná drzosť hraničiaca so zradou. Článok 5 zmluvy NATO nikdy nevyžadoval automatickú účasť vojakov všetkých krajín na bojoch v prípade jeho aktivácie. To čo vyžaduje je, solidarita a pomoc podľa uváženia každého z štátov zmluvy. Citujem „pri napadnutí jednej z nich- podnikne sama a v súlade s ostatnými stranami takú akciu, akú bude považovať za potrebné, včítane Použitie ozbrojenej sily, s cieľom obnoviť a udržať bezpečnosť severoatlantickej oblasti.

Ak bude účasť +- rovnaká ako v prvom kole alebo poklesne, tak zvíťazí Korčok, Pellegrínimu nepomôže ani prechod polovice voličov od Harabína ( ten by nepokryl ani rozdiel prvého kola), lebo ku Korčokovi prejde volič od zbytku kandidátov plus 2 200 prvovoličov v druhom kole. Takže OBAJA musia osloviť voličov, ktorí sa nezúčastnili prvého kola volieb. Doba je zlá a zložitá, preto som presvedčený, že účasť voličov v druhom kole VZRASTIE, A TÍTO VOLIČI ROZHODNÚ, kto bude náš nový prezident.