Pohľad z bufetu

Bolelo ma veľmi rameno až po lakeť od krčnej chrbtice. Hlavne v noci som nevedel, kam si mám položiť ruku, šla odpadnúť. Po mesačnej samoliečbe som navštívil kamoša dochtora s titulom, že vraj pomôž. Nasadil prísny pohľad, ako som očakával zhodnotil moju nadváhu a naordinoval mi asi 10 procedúr, na ktoré som poctivo chodil skoro dva mesiace. Hurá, bolesť napokon ustúpila a liečba bola úspešná. No asi po mesiaci a pol jedno ráno bác… bolo to tu zas. Zakloním mierne hlavu, pichne ma nad ľavou lopatkou a bolesť strelí cez ľavé rameno až do lakťa. Kurde, to mám zasa chodiť dva mesiace na rehábku?? Nie, počul som o thajskej masáži, že to je niečo úplne iné ako naše európske. Nabral som odvahu a zavolal som. Na druhej strane sa ozval príjemný hlas s miernym akcentom, objednal ma na druhý deň doobeda. Zať sa ma hneť potmehútsky pýta, či som si objednal aj šťastný koniec… nevedel som o čom točí, že šak to bol chlap tak aké konce?

Prišiel som načas, otvorila mi asi 50 rožná drobná žena ázijského vzhľadu, aj keby ste ma na škripec vešali, nerozoznám či sú z Vietnamu, Thajska alebo Číny. Doviedla ma do vkusne zariadenej izby, kde hrala príjemná relaxačná hudba,, „setko dole, a toto daj, potom na bruho..“.. podáva mi gate do poli lýtok, ktoré som ledva pretiahol cez riť. Líham poslušne na brucho a čakám. Asi o päť minút pricupitalo žieňa tak 145 centimetrov a 35 kilogramov. Toto ma bude masírovať? Veď ako a čím pritlačí? Pomyslel som si keď na mňa kládla uterák. Položila na mňa malé dlane a…. a vtom to začalo. Cez uterák ma asi zovrela prenosným zverákom a preštípala ma po celom chrbte a ramenách až k zadku. Tam ako keď kôň kúsne tesne nad tými gaťami.. až som zjojkol. Na sekundu prestala, chcel som sa zhlboka nadýchnuť no nestihol som. Nasadila lakeť a pichlo ma až spredu v hrudnom koši, dobodala mi ním celý chrbát aj krk až k lebke. Už už som chcel odbúchať na tatami že sa vzdávam, vtom to prestalo. Dala uterák dolu a začala ma jemne hladiť dlaňami s tigrou masťou rozpustenou v nejako olejčeku. No vida, vie to aj jemnejšie, ani som nedomyslel , postavila sa na mňa nohami a začala prešľapovať. Zrazu z odhadovaných asi 35kg bolo asi 250, inak nebolo možné, akou silou sa do mňa zabárali raz jej palce a potom päty. Vyleteli na mňa kropaje potu a začal som ochkať… a počujem akúsi riekanku v rytmickom jazyku ktorému som nerozumel a na konci bolo.. tuhé, véélice tuhé… Asi po 5 minútach dupkanie prestalo a nastala chvíľka nežného masírovania dlaňami. Hudba žblnkotala po miestnosti a myslel som si že mám to najhoršie za sebou. Vtom sa skrútila ako had a ja som cítil ohromný tlak na lýtkach… valcovala ma predkoleniami hore dolu od päty po zadok, ľavá, pravá.. Najväčší tlak vyvinula na triceps, ktorý mi rozmliaždila o ramennú kosť.. aaaaa.. zakvílil som, a začul som lalala tuhé.. druhý triceps padol za obeť a ja som nezistil čím vyvinula takú ohromnú silu. V dlani som mal raz jej palec z nohy a hneď na to pätu… predlaktia zozadu trpeli ako blázon. Lapal som po dychu keď povedala v mojom jazyku.. sem daj hlavu, položila si podušku do lona, a ja so zavretými očami som sa prekoprcol z brucha na chrbát a po ňom sa plazil ako ranený mlok na tú podušku…jemne ma začala prstami masírovať po spánkoch, a šiji… vravím si , veď som si šťastný koniec neobjednával sakra.. Vtom mi zvrtla hlavou vľavo, vpravo, trapéz zovrela ako v kliešťoch a išla sťa šijací stroj….. Ani neviem ako a hodina bola fuč, ja prasklinu na jazyku, svaly odtrhnuté od kostry a čelo zaliate potom. Tá divoká kobra čosi zaštebotala a vycupitala z izby. Zrichtovala ma jak divá sviňa vrátka od chlieva… Chvíľku som ležal bez pohnutia a spamätával som sa z thajskej masáže, ktorej som bol práve účastníkom, krv mi prúdila v žilách tepy asi 150. Pred odchodom som dostal v cene maličkú šálku nasladlého čaju príjemnej vône. Cítil som ako sa do mňa vracia život, začal som zasa vidieť farebne. Pri odchode som sa musel, vrátiť, lebo som vyšiel v ich prezúvkach a až po 20 metroch som zistil že nemám svoje sandále. „Už sa vraciate?“ Opýtala sa, no podľa hrôzy v mojich očiach maskovanej úsmevom zistila že druhé kolo nebude… Snáď nabudúce, musím zistiť, čo za perpetum mobile používajú na vytvorenie tak obrovskej sily s tak malým telom…. Ruka ma bolí menej, čakám či to neprejde úplne, od strachu z pokračovania.. Čo to ten zať myslel s tým šťastným koncom??