Mal som tri rozhovory k vojne na Ukrajine, kde som sa snažil vysvetliť pomer síl Ukrajiny a Ruska použitých v tomto konflikte, ako aj odpovedať na otázku prečo a ako to je s letectvom a protivzdušnou obranou. Na otázku či je F16 lepšia ako MiG-29 som tam odpovedal že záleží čo porovnávame, no F 16 ktorý je teraz voľná teda max block 50/52 by veľmi nezlepšila pozíciu ukrajinských Vzdušných síl voči ruským Su35 či iným lietadlám. Linky dám na konci tohto blogu, ktorý som prevzal od Toma Coopera ktorý to zrozumiteľne vysvetľuje v svojom článku na Substacku, až na niekoľko malých nepresností v cenách ktoré sú však pohyblivé s ním úplne súhlasím.
„Už niekoľko dní, týždňov a mesiacov som neustále „bombardovaný“ otázkami typu „prečo Ukrajina nedostane stíhačky F-16?“. Niekoľkokrát som sa to snažil vysvetliť, ale zrejme to nestačilo. Takže to skúsim ešte raz.
1) Z ekonomického hľadiska sa to neoplatí.
Moderné stíhacie lietadlá sú mimoriadne drahé. V závislosti od ich vybavenia stoja aj zrekonštruované F-16 30 – 40 miliónov dolárov za kus. Typy ako EF-2000, Rafale alebo JAS.39 Gripen prídu na 70 až 100 miliónov – za každé jednotlivé lietadlo. Jedna hodina ich letu stojí približne 40 000 – 70 000 eur. Dokonca aj munícia pre ne je drahá: napríklad otravná strela vzduch-zem AGM-88E stojí niečo okolo 6 miliónov dolárov. Jedna vysoko presná strela stredného doletu, ako napríklad Scalp-EG alebo Storm Shadow, stojí 1,7 milióna eur. Dokonca aj niečo také „jednoduché“ ako jedna 200-kilogramová bomba Mk.82 stojí približne 30 000 dolárov. Keď sa k tomu pridá navigačná súprava JDAM, cena sa vyšplhá na viac ako 50 000 USD…
Pre porovnanie, renovácia/reaktivácia a odvoz na Ukrajinu jednej samohybnej húfnice triedy M109 – ktorých, čisto napríklad, Ukrajina v poslednom čase dostáva veľa z Talianska – stojí asi 10 000, maximálne 40 000 dolárov (ak je v zlom stave). Cena jednej ťahanej húfnice M777 je nepochybne oveľa vyššia: musí sa vyrobiť – ale: stále je to niekde okolo 700 000, možno 1 milión dolárov. Menej ako jedna riadená strela vystrelená z prúdového lietadla…
Navyše, aj keby USA dali Ukrajine povedzme 24, 36 alebo 48 F-16, niekto by musel zaplatiť za výcvik ich pilotov a pozemného personálu (až 1 milión dolárov za rok výcviku), za ich vybavenie (od pneumatík a zbraňových nosičov až po náhradné diely a palivo), za výstavbu vhodných pozemných základní na Ukrajine a – na základe skúseností s dodávkami mnohých iných západných zbraní na Ukrajinu za posledných 14 – 15 mesiacov – za výstavbu vhodných servisných stredísk v krajinách NATO susediacich s Ukrajinou.
A hoci netuším, koľko by stálo vybudovanie potrebnej infraštruktúry pre renovované americké F-16 na Ukrajine, je jasné, že celkové náklady by ľahko presiahli hodnotu všetkých delostreleckých zbraní západnej výroby dodaných na Ukrajinu za posledných 14 mesiacov.
Je mi ľúto, ale už len z týchto dôvodov sa to jednoducho nestane.
2) Účinnosť v boji by bola nízka.
Rovnako ako sovietske lietadlá používané ukrajinským letectvom a protivzdušnou obranou (PSU) – t. j. typy ako MiG-29, Su-24, Su-25 a Su-27 – boli navrhnuté tak, aby fungovali ako súčasť veľmi špecifického (sovietskeho) systému vzdušného boja (a rovnako ako oni a ich predchodcovia pravidelne prehrávajú vzdušné vojny vždy, keď nemajú podporu vhodného systému vzdušného boja), západné lietadlá sú navrhnuté tak, aby fungovali ako súčasť veľmi špecifického (amerického/NATO) systému vzdušného boja. V prípade stíhačiek F-16 to znamená, že boli skonštruované s očakávaním, že sa o ne bude možné oprieť:
– niekoľko civilných a vojenských spravodajských agentúr
Pointa: západné stíhacie lietadlá triedy F-16 nie sú určené na samostatný, úplne autonómny boj. Sú skôr súčasťou systému vzdušného boja, ktorý ich pilotom poskytuje potrebný prehľad o situácii. PSU má nepochybne integrovaný systém protivzdušnej obrany, ale v súčasnosti tento systém nie je schopný poskytnúť svojim potenciálnym „pilotom F-16“ situačné povedomie potrebné na to, aby mohli efektívne nasadiť svoje F-16.
A to znamená: či už by Ukrajinci dostali F-16 alebo EF-2000, Rafale alebo Gripeny, stratili by ich, tak ako teraz strácajú svoje MiG-29 a Su-25 a ďalšie typy. Jediný rozdiel by bol v cene za stratu. Nedošlo by k žiadnemu zlepšeniu, pretože jedno lietadlo – ani niekoľko lietadiel, ani 24, 36, 48 alebo koľkokoľvek lietadiel – nemôže v modernej vzdušnej vojne znamenať veľký rozdiel. Nie bez pomoci systému vzdušného boja, pre ktorý boli navrhnuté.
3) Účinnosť v boji by bola nízka (áno, zopakujem to, aby bolo jasné).
Stíhačka triedy F-16 môže zasiahnuť cieľ maximálne 2000 kg munície na jeden vzlet (iste, niektoré môžu niesť viac, ale potom sú to „lietajúce tehly“, nie bojové lietadlá). Jedno lietadlo tejto triedy môže uskutočniť tri, možno štyri vzlety denne. Pokiaľ ho nezostrelí nepriateľská protivzdušná obrana alebo nemá technické problémy. To je maximálne 6000 kg, možno 8000 kg munície denne, pričom celkové náklady (prevádzkové náklady + munícia) sú minimálne 300 000 eur. Na jeden deň prevádzky.
Na porovnanie, 155 mm húfnica má priemernú rýchlosť streľby 2 – 5 nábojov za minútu v závislosti od typu. Priemerná hmotnosť 155 mm nábojnice je približne 40 kg. To znamená, že na doručenie 8 000 kg munície nepriateľovi potrebuje jedna húfnica približne 180 nábojov. Buďme konzervatívni a povedzme, že strieľa rýchlosťou 2 náboje za minútu. To znamená, že za 90 minút zasiahne nepriateľa rovnakým objemom munície s rovnakou alebo aspoň podobnou presnosťou, ale s oveľa nižšími nákladmi a menším nebezpečenstvom pre posádku, ako to dokáže F-16 – aj keď s oveľa vyššími nákladmi a vyšším nebezpečenstvom pre posádku, a len za 24 hodín.
4) Ekonomicky sa to neoplatí (áno, zopakujem to, aby bolo jasné).
Ak vezmeme do úvahy všetky uvedené skutočnosti, koľko jednotiek ukrajinskej armády (ZSU) by mohlo byť vybavených koľkými zbraňami za cenu vybavenia len jednej eskadry PSU lietadlami triedy F-16?
O koľko viac munície môžu tieto zbrane vystreliť – bez ohľadu na počasie, bez ohľadu na dennú dobu, bez ohľadu na protivzdušnú obranu nepriateľa atď. ako ktorákoľvek letka stíhacích lietadiel triedy F-16?
Ruku na srdce (a to som veľký fanúšik letectva/leteckých síl), „prezbrojenie“ PSU stíhačkami západnej výroby jednoducho nemá zmysel. Ruská protivzdušná obrana by ich prinajlepšom nezostrelila, ale skončili by ako tucet Panzerhaubitzov 2000: všetky by po niekoľkých mesiacoch intenzívneho používania išli do servisu a opravy…
a to je len začiatok. K týmto faktorom pridajte nasledujúce:
– F-16 nie sú prispôsobené na pôsobenie v „primitívnych“, de facto „vzdušných partizánskych podmienkach“, v akých v súčasnosti pôsobí PSU (z leteckých základní, ktoré sú často terčom ruských rakiet, z prašných dráh atď.). Tie majú vzlietať z pekných, čistých, veľkých, dobre udržiavaných leteckých základní, vzdialených od svojich potenciálnych cieľov približne 700 – 1200 km: v skutočnosti je to mimo ich dosahu, ale preto má USAF predsa toľko tankerov. Ukrajina jednoducho nemá žiadne takéto základne a už vôbec nie tankovacie lietadlá.
– Prečo sú veľké čisté letecké základne také dôležité? Pretože F-16 je pekný stroj, ale ak lieta v primitívnych podmienkach, má problém s poškodením cudzími predmetmi (FOD). To znamená: po zapnutí motora má veľký nasávací otvor pod trupom tendenciu nasať všetko, čo je asi 10 metrov pred a pod lietadlom. Teda: neustále hrozí nebezpečenstvo, že jeho motor nasaje niečo, čo ho poškodí. MiG-29 majú podobný problém, ale aspoň majú „zabudovanú ochranu proti FOD“: veľké dosky, ktoré sa spúšťajú do nasávacieho otvoru, čím blokujú nasávanie po spustení motorov, keď je lietadlo na zemi a rotuje na vzlet alebo pristátie.
(Skôr než sa niekto spýta: nie, to neznamená, že MiG-29 je to správne lietadlo pre Ukrajinu. Len vysvetľujem jednu z najslabších stránok F-16.)
– Z tohto hľadiska by bolo oveľa lepším riešením niečo ako (švédsky) JAS.39 Gripen: nemá podobné problémy s FOD. Jednoducho ich nie je dosť na to, aby sa ich dodalo povedzme 24, 36, 58 na Ukrajinu, aj keby ich Štokholm chcel: SAAB ich jednoducho nemôže „vytlačiť“. Koniec koncov, aj keby sa Štokholm dohodol s Kyjevom, že ich dodá „zajtra o 9.00 h“, trvalo by niekoľko rokov, kým by sa lietadlá skutočne vyrobili, vycvičili posádky, vybudovala potrebná podporná infraštruktúra na Ukrajine, a tým by sa JAS.39 na Ukrajine skutočne stali operačnými, a potom by sa celý príbeh začal spomínanými miliónovými nákladmi…
– … a to ani nezačínam o dodávkach munície. Preboha: USA a celé NATO aj po 14 mesiacoch tejto vojny majú stále veľký problém dodať Ukrajine dostatok delostreleckej munície – ale myslíte si, že by mali menší problém so zásobovaním oveľa drahšou leteckou muníciou, ktorej sú k dispozícii ešte menšie zásoby?
…To je rovnako pravdepodobné ako to, že zajtra ráno vyjde slnko na západe…
Prepáčte, ale za týchto podmienok sa nemožno čudovať, že všetci v NATO hovoria „žiadne stíhačky pre Ukrajinu“.
Oveľa ekonomickejšie a oveľa efektívnejšie je naplniť Ukrajinu delostrelectvom – samozrejme, za predpokladu, že jej poskytneme aj dostatok delostreleckých granátov. V opačnom prípade sú aj tie delá zbytočné.. Koniec prekladu článku.
Tak už chápete prečo Biden neustále opakuje tvrdohlavému Zelenskému, že mu nedodá žiadne lietadlá? Že by to nič neriešilo, len by sa nadobudol dojem, že lietadlá USA vo vojne zlyhávajú? Zložité technologické systémy, akými sú americké lietadlá a vrtuľníky, musia pôsobiť v celej zostave iných prostriedkov, aby bola dosiahnutá ich plná operačná výhoda. Inak budú ako kačice na odstrel. Len zadanie misie do computera lietadla je záležitosťou niekoľkých desiatok minút. Preto ak niekto povie, že ruské lietadlá sú jednoduchšie má 100% pravdu. Oni sú prispôsobené k ťažkým bojovým podmienkam viac ako západné ekvivalenty, no práve preto aj mierne zaostávajú pri plnom systémovom použití techniky proti sebe na oboch stranách. Nuž ale plné systémové prepojenie a využitie maximálnych schopností predpokladá skoro úplnú vzdušnú nadvládu čo by na Ukrajinskom bojisku už v tejto fáze vojny nebolo možné. Zelenskyj neustále tlačí na pilu v dodávkach zbraní ako aj integrovaní do európskych a euroatlantických štruktúr. Lenže zabúda, že kombinovaná štruktúra je taká silná , ako ej jej najslabší článok. Preto sa musia plniť prístupové kritériá. Od Majdanu II v 2014 roku ich Ukrajina ani pre vstup do EU do začiatku vojny nesplnila, teraz sa im ešte vzdialila. Preto je jeho sklamanie v tejto oblasti výrazné a apel, že on už bojuje za NATO A EU ej len politickou deklaráciou, mierne vzdialenou od pravdy. Priama účasť Ukrajiny v oboch štruktúrach v tomto stave ekonomiky a princípov riadenia štátu by nebola pre obe organizácie vôbec prínosom, je treba počkať na konsolidáciu, aby nebola Ukrajina tým najslabším článkom v systémoch. Želanie otcom myšlienky je len politickou platformou.
Moje rozhovory:
https://www.youtube.com/watch?v=Q8a-Zj1NU6w&t=503s
https://www.youtube.com/watch?v=9Zc0u2czyBU&t=2185s
https://www.youtube.com/watch?v=JZE9hgyLvcY&t=1386s
Úplne mimo zmyslov... škoda slov.. ...
neviem načo by im bolo viac stíhačiek ked rusi... ...
Andrej Hlinka zomrel 16.8.1938... gavrilo... ...
Pozri, Nemusím Poľské stránky. Poľsko predsa... ...
Bandera a jeho prívrženci boli rovnakí ako... ...
Celá debata | RSS tejto debaty