Pohľad z bufetu

V obšírnejšom blogu sa pokúsim zhrnúť čo sme videli za skoro rok na ukrajinskom bojisku z pohľadu vzdušnej situácie.

Špeciálny korešpondent Global Times Chen Yang konštatuje, že na rozdiel od „obrovskej prevahy“ Spojených štátov v každej počiatočnej fáze operácie, keď spustili niekoľko lokálnych konfliktov, rozdiel v sile medzi bojujúcimi stranami v rusko-ukrajinskom konflikte nie je taký veľký. Navyše Rusko, Ukrajina a NATO investovali veľa pokročilých zbraní a vybavenia, takže tento „najväčší a najdlhšie trvajúci lokálny konflikt po studenej vojne v Európe“ je aj svetovou vojenskou komunitou považovaný za „skúšobný kameň“ najnovšej vojenskej stratégie a zbraní. Keďže sa blíži prvé výročie vypuknutia rusko-ukrajinského konfliktu, Global Times naplánoval sériu správ na tému „Kľúčové vybavenie ovplyvňujúce proces rusko-ukrajinského konfliktu“.

Podobný začiatok, iné pokračovanie.

Podľa populárnej vojenskej teórie na Západe sa začiatok modernej vojny zvyčajne začína rozsiahlymi leteckými útokmi a raketovými útokmi, ktorých účelom je zničiť kľúčové ciele, ako je systém protivzdušnej obrany protivníka, veliteľské a riadiace centrum. , priestory na zhromaždenie vojsk, letiská a muničné sklad a znemožniť protivníkovy účinnú obranu a vykonať protiútok, čím sa uvoľní cesta pozemnej ofenzíve.

Rusko-ukrajinský konflikt sa začal aj rozsiahlym náletom ruského letectva. Hodnotiaca správa Britského kráľovského inštitútu pre výskum obrany ukazuje, že ruská armáda v deň vypuknutia rusko-ukrajinského konfliktu 24. februára 2022 uskutočnila približne 300 bojových letov a odpálila viac ako 100 taktických balistických rakiet a riadených striel. . Vonkajší svet kedysi veril, že ruská armáda, ktorá disponuje nadštandardným vybavením, rýchlo získa vzdušnú prevahu a premení ju na výhodu na bojisku prostredníctvom vysoko intenzívnych pozemných útokov. Preto bude následný proces rusko-ukrajinského konfliktu podobný predchádzajúcim lokálnym konfliktom.

Tento záver pochádza z porovnania vzdušných síl medzi Ruskom a Ukrajinou. Podľa hodnotenia západných spravodajských služieb malo ukrajinské letectvo pred vypuknutím rusko-ukrajinského konfliktu len asi po 30 stíhačiek MiG-29 a Su-27, ako aj niekoľko stíhacích bombardérov Su-24 a bitevníkov Su-25 . Väčšina z nich v porovnaní s ruským letectvom zaostávala nielen kvantitou, ale aj kvalitou. Pokročilé bojové lietadlá ako Su-57( len v niekoľkých desiatkach letov), Su-35 a Su-30SM či Su-34 ruského letectva majú výhody v detekčných schopnostiach a dosahu rakiet a elektronické protiopatrenia proti ukrajinským raketám vzduch-vzduch sú tiež efektívnejšie. Najefektívnejšie ničili svoje pozemné ciele lietadlá MiG-31 spolu s bombardérmi TU 22M3 pomocou rakiet veľkého dosahu ch22 s modernizovanými hlavicami a navádzacím systémom, s rýchlosťou 3,5M

Napriek očakávaniu bola prvá vlna útokov ruských vzdušných síl dosť obmedzená, pokiaľ ide o trvanie a rozsah ako aj výber cieľov, do ktorých neboli zahrnuté hlavné komunikačné trasy a strategická elektrická a palivová infraštruktúra. Útok bol selektívny a ďaleko za očakávanou úrovňou. Najmä ruské letectvo nedokázalo účinne potlačiť ukrajinské letectvo a systém protivzdušnej obrany. Štatistiky z Pentagonu ukazujú, že rozsah vzletov ruských vzdušných síl rýchlo klesol na 100 bojových letov za deň, čo je oveľa menej ako frekvencia vyslania amerických stíhačiek v miestnych vojnách. Počas vojny v Perzskom zálive v roku 1991 letectvo mnohonárodných koaličných síl vykonávalo v priemere 3000 bojových letov denne, počas leteckých útokov na Juhosláviu letectvo NATO v priemere viac ako 400 bojových letov denne. Hoci ruské letectvo odvtedy zorganizovalo niekoľko rozsiahlych leteckých útokov, priemerný počet bojových letov za deň je stále len asi 140. V porovnaní s obrovskou pevninou Ukrajiny takéto letecké úsilie zďaleka nestačí.

V tomto období utrpelo veľké straty aj ruské letectvo. Hoci tvrdenie ukrajinskej armády, že „zostrelila stovky ruských stíhačiek“, nie je dôveryhodné, prostredníctvom videí a fotografií, ktoré kolovali po sociálnych sieťach, možno potvrdiť, niekoľko desiatok že ruských bojových lietadiel Su-35, Su-30SM, Su-34- b , vrtuľníkov Mi-24, Ka-52 a ďalších vyspelých modelov bolo zostrelených.

Názory na to, prečo je to tak, sa rôznia. Všeobecný názor na Západe je, že piloti ruských vzdušných síl majú nedostatočný výcvik, komunikačné veliteľské prepojenie nie je plynulé a stíhacie lietadlá nemajú schopnosť zasiahnuť zem v reálnom čase. Navyše počet presne navádzanej munície vybavených ruskými bojovými lietadlami je príliš malý a väčšina misií zhadzovala neriadené bomby, takže musia používať metódy bombardovania z malej výšky na zlepšenie presnosti zásahu, čo zase dávalo ukrajinskej armáde šancu na ich zostrelenie pomocou malých prostriedkov zem vzduch, ktoré neboli zničené v prvých dňoch vojny, na rozdiel od systémov dlhého a stredného dosahu.

Ruská webová stránka „Free Media“ sa domnieva, že ruské letectvo si rýchlo uvedomilo, že konflikt s Ukrajinou bude trvať dlho a potrebuje si zachovať dostatočnú bojovú silu, aby sa pripravilo na náhly vojenský zásah NATO. Preto, hoci ruská armáda nasadila v rusko-ukrajinskej pohraničnej oblasti stovky bojových lietadiel rôznych typov, zachovala si najelitnejšiu vzdušnú silu na odstrašenie proti NATO, čo do značnej miery ovplyvnilo schopnosť ruského letectva vstup na vzdušné bojisko.

V každom prípade sa po prvom mesiaci na vzdušnom bojisku rusko-ukrajinského konfliktu objavila zvláštna situácia: ruská armáda mala teoretickú vzdušnú prevahu, ale nedokázala ju premeniť na výhodu na pozemnom bojiska. Ruské pozemné sily nedostávajú od letectva prieskum, podporu a krytie v želanej miere. Najmä zo strachu z ukrajinského systému protivzdušnej obrany sa stíhačky ruského letectva zriedka objavujú na západnej Ukrajine, pričom sa spoliehajú najmä na balistické rakety „Iskander-M“ a rakety s plochou dráhou letu odpaľované z Ruska a Čierneho mora na útoky na základne v západnej Ukrajine. Ukrajinské letectvo sa síce evakuovalo včas, keď vypukol konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou, dokázalo sa vyhnúť zničeniu všetkých bojových lietadiel na zemi, ale celková sila je príliš ďaleko za ruským letectvom. Ukrajinské eso pilot „Ghost of Kiev“ nebol nič iné ako ukrajinská vojnová propaganda. Teraz sa ukrajinské letectvo zredukovalo, hoci stále občas vzlietne, len zriedka sa skutočne zúčastňuje boja.

Prvá opotrebovávacia vojna založená na raketách a dronoch.

S cieľom znovu získať vzdušnú nadvládu boli pokročilé bojové lietadlá vždy projektom vojenskej pomoci, na ktorý sa Ukrajina zameriavala. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom prejave v Európskom parlamente 9. februára 2023 vyzval EU, aby „ustála kurz“ a naďalej poskytovala Ukrajine podporu vrátane poskytnutia moderných bojových lietadiel. Mnohé západné krajiny s tým však váhajú a okrem toho, že sa obávajú, že tento krok nahnevá Rusko, kladú si otázku, či Ukrajina dokáže tieto drahé moderné zariadenia dobre využiť.

Vzhľadom na letové návyky ukrajinských pilotov mali USA a Európa spočiatku tendenciu poskytovať bojové lietadlá ruskej výroby priamo Ukrajine. V marci minulého roku Poľsko navrhlo presunúť stíhačky MiG-29, ktoré krajina by poskytli Ukrajine. Spojené štáty a Poľsko sa však nezhodli na konkrétnej otázke dodávky a od plánu sa upustilo. V januári tohto roku ruská satelitná sieť uviedla, že Poľsko po častiach tajne odovzdalo Ukrajine dávku MiG-29.

Keďže bojové lietadlá ruskej výroby ktorými bolo pôvodne vybavené ukrajinské letectvo boli stratené v boji a NATO má príliš málo bojových lietadiel ruskej výroby a ich výkonnosť je vo všeobecnosti zaostalá za ruskými, Ukrajina nedávno požiadala o priame poskytnutie moderných západných stíhačiek. Uznáva sa, že najvhodnejším západným stíhačom pre ukrajinské letectvo je americký stíhač F-16. Pretože jeho údržba je pomerne jednoduchá a má rôznorodé bojové schopnosti. Hovorca ukrajinského letectva Ignat vyhlásil: „Dve letky po 12 stíhačiek F-16 plus zálohy sú dostatočné na to, aby pomohli zvrátiť situáciu proti ruskému letectvu.“ Ja si dovolím o tom pochybovať, lebo by dostali F16 block 30 až 50, ktorý nie je o nič pokročilejší ako sú MIG29 Slovenska, Bulharska či Maďarska s Poľskom. Najnovšie F16 block 70/72 sú len v začiatkoch sériovej výroby. Tie by mohli priniesť zmenu, nie sú však vôbec k dispozícii. Napríklad dodávka pre Slovensko bude meškať asi dva roky, namiesto roku 2022 budú prvé k dispozícii až koncom roka 2023 a v roku 2024.

Americká webová stránka „Business Insider“ sa 5. februára domnievala, že švédska stíhačka „Gripen“ viac zodpovedá skutočným potrebám Ukrajiny. Táto ľahká stíhačka bola vyvinutá počas studenej vojny v reakcii na možný konflikt so Sovietskym zväzom. Jeho konštrukcia kladie dôraz na zníženie závislosti na pozemnej výzbroji a môže vzlietnuť na cestách so slabou bojovou pripravenosťou. Webová stránka „Power“ tiež odhalila, že Británia môže poskytnúť Ukrajine stíhačky „Typhoon“ a Francúzsko tiež naznačilo, že by mohlo poskytnúť bojové lietadlá „Mirage 2000“, ktoré boli vyradené z prevádzky minulý rok(2022). Ignat však priznal, že aj aktívni piloti ukrajinskej armády potrebujú pol roka a viac výcviku, kým budú môcť vzlietnuť so západnými stíhačkami a zúčastniť sa vojny. Navyše väčšina západných stíhačiek potrebuje kvalitné betónové dráhy, no dostupné letiská letectva na západe Ukrajiny sú nielen obmedzené počtom, ale aj slabo vybavené a stav dráh je znepokojujúci.

V porovnaní s ukrajinským naliehaním požiadať Západ o poskytnutie vyspelých bojových lietadiel, Spojené štáty a Európa uprednostňujú posilnenie ukrajinských kapacít protivzdušnej obrany. Americké „Defense News“ uviedli, že zbrane, ktoré Ukrajine poskytli Spojené štáty a ďalšie krajiny, by mali byť v súlade s víťaznou stratégiou. „Tlačenie Ukrajiny na cestu západnej vzdušnej nadvlády im nepomôže vyhrať.“ Vzdušné boje uprednostňujú manévrovacie priestory protivzdušnej obrane namiesto drahých lietadiel s pevnými krídlami pre vzdušnú nadvládu. „Akýkoľvek pokus Ukrajiny získať vzdušnú nadvládu spoliehajúc sa na pokročilé stíhačky s pomocou Západu by bol DRAHOU chybou.“

V porovnaní s niekoľkými úspechmi bojových lietadiel ukrajinského letectva predstavujú rakety ukrajinskej protivzdušnej obrany veľkú hrozbu pre činnosť ruských bojových lietadiel. V správe sa uvádza, že od októbra minulého roka ruská armáda vypustila veľké množstvo rakiet dlhého doletu a bezpilotných lietadiel na útok na ukrajinskú infraštruktúru. Západ sa vo všeobecnosti domnieva, že krok ruskej armády má za cieľ zvýšiť tlak na ukrajinskú vládu. Ale „Defense News“ uviedli, že tieto útoky ruskej armády môžu mať inú vojenskú logiku: získanie vzdušnej nadvlády prostredníctvom spotreby prostriedkov ukrajinskej protivzdušnej obrany. Podľa správy, tvárou v tvár vyspelejším a početnejším bojovým lietadlám ruskej armády, Ukrajina použila rozptýlené a mobilné systémy protivzdušnej obrany, ktoré sa po streľbe rýchlo presúvajú na nové pozície, aby sa vyhla zničeniu. Tento spôsob vedenia vojny bránil ruským stíhačkám využiť výhody, ktoré prinášala vzdušná prevaha, a na bojisku spôsobil ťažké straty pozemným silám.

Podľa správy sa „ruská armáda poučila zo svojich chýb a prispôsobila svoju stratégiu, obrátila sa na používanie rakiet a bezpilotných lietadiel na oslabenie ukrajinského systému protivzdušnej obrany. Hoci súčasná ruská armáda nie je schopná nájsť a zničiť dostatok ukrajinských mobilných systémov protivzdušnej obrany,“ uvádza sa v správe. včas, ale spustením rozsiahlych útokov bezpilotných lietadiel a rakiet môže ukrajinský systém protivzdušnej obrany nadmerne spotrebovať vzácne rakety zem-vzduch a možno dosiahnuť rovnaký efekt – ukrajinský systém protivzdušnej obrany bude neúčinný pre totálny nedostatok munície ktorú by mal k dispozícii.“ Americké médiá sa domnievajú, že „Rusko-ukrajinský konflikt je prvou vzdušnou opotrebovávacou vojnou na svete založenou na raketách a dronoch.“ Západ síce Ukrajine asistoval veľkým počtom systémov protivzdušnej obrany, no stále má ďaleko k spotrebe na bojisku. Na túto situáciu si Ukrajina musí dať najväčší pozor. Na zahltenie systému PVO používajú Rusi aj staré rakety vzduch zem a voda zem ch 55 a ch555 ( krídlaté strely zo 70tych rokov) či rakety systému S300, ktorými vytvoria veľké množstvo cieľov a donútia proti nim použiť muníciu a zapnúť rádiolokačné systémy, ktoré potom ničia protirádiolokačnýmy strelami vzduch zem napríklad CH31 RD s dosahom 180-250km s rýchlosťou letu 700-1000m/s bez toho , aby lietadlo nosič vošlo do aktívnej zóny PVO.

Drony sa stávajú „majstrami oblohy“

V prípade drahých pilotovaných lietadiel, ktoré čelia všade systémom protivzdušnej obrany, sa drony stali „pánmi neba“ v rusko-ukrajinskom konflikte. V počiatočnom štádiu konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou bol „štandardný nosič“ ozbrojený dron TB-2 ( Bayraktar) dovezený ukrajinskou armádou z Turecka veľmi aktívny a pomáhal ukrajinským pozemným silám dosiahnuť sériu víťazstiev. V hodnotiacej správe Pentagonu sa uvádza, že vojenskí experti z rôznych krajín sa vo všeobecnosti domnievajú, že takéto non-stealth drony ťažko prežijú tvárou v tvár moderným systémom protivzdušnej obrany, čo sa ukázalo po zmene ruskej taktiky.. Preto sa americká armáda snaží posilniť high-tech prvky, ako je vysoká rýchlosť a stealth pri vývoji dronov. V rusko-ukrajinskom konflikte však TB-2, ktorý nebol výkonný, stále často strieľal proti silnému ruskému systému protivzdušnej obrany, ničil veľké množstvo tankov, delostrelectva a inej ťažkej techniky. Potopil vysokorýchlostné člny triedy Raptor a navádzali ukrajinské delostrelectvo, aby presne zasiahlo ruské ciele. Čo prekvapilo západných vojenských pozorovateľov ešte viac, bolo, že TB-2 zničila aj sériu poľných systémov protivzdušnej obrany „Doyle“ a „Buk“, ktoré sprevádzali mechanizované jednotky ruskej armády a poskytovali vzdušné krytie, čím vytvorili nový rekord pre operácie moderných dronov. Relevantná analýza amerických expertov sa domnieva, že hoci sú tieto poľné systémy protivzdušnej obrany teoreticky „nepriateľmi dronov“, ich podporné radary je ťažké neustále aktivovať a varovať.

Ukrajinská armáda okrem bezpilotných lietadiel TB-2 upravila aj veľké množstvo civilných bezpilotných lietadiel na prieskum a bombardovanie a dokonca pomocou nich hádzala mínometné granáty na ruských vojakov v zákopoch. Ale tento spôsob vedenia vojny viedol aj k rýchlej spotrebe ukrajinských bezpilotných lietadiel. Ukrajinská armáda v posledných mesiacoch použila malý počet upravených staromódnych prieskumných dronov Tu-141 na útoky na veľké vzdialenosti na ciele v Rusku. Ukrajina v súčasnosti žiada Spojené štáty o poskytnutie pokročilejších ozbrojených bezpilotných lietadiel „Grey Eagle“, no vláda USA nesúhlasila.

V porovnaní s impozantnosťou ukrajinskej armády v inovatívnom využívaní bezpilotných lietadiel bola ruská armáda, ktorá ignorovala vývoj bezpilotných lietadiel, v počiatočných fázach rusko-ukrajinského konfliktu veľmi pasívna. Jediné bezpilotné prostriedky prieskumu ako „Orlan-10 “ sa ukázalo byť technicky zaostalé. Ruská armáda musí na boj s ukrajinskými bezpilotnými lietadlami používať rôzne mäkké a tvrdé obranné metódy, ako je elektronické rušenie a laserové zbrane. Od októbra minulého roka však ruská armáda použila samovražedný dron „Geranium-2“( iránske drony shahed 136, shahed 126 a mohajer 6) na spustenie série rozsiahlych leteckých útokov na ukrajinskú infraštruktúru. Tento druh (136)bezpilotného lietadla má maximálny dolet 1000 kilometrov. Je poháňaný civilným motocyklovým motorom a vybavený jednoduchým navigačným systémom. Minimálne náklady sú len niekoľko tisíc dolárov, pričom ukrajinská protilietadlová raketa používaná na jeho zachytenie stojí státisíce alebo dokonca milióny. Ukrajina a Západ nikdy nemali vhodnú reakciu na tento lacný dron. Je tu bojové nasadenie kamikadze dronov z oboch strán, ako aj „potulujúcej sa munície vzduch- zem“ ktorá čaká aj niekoľko hodín na príchod svojho pozemného cieľa. Osobne očakávam prvé použitie veľkých skupín miniatúrnych rojov dronov, ktoré sú vyvíjané na autonómnu spoluprácu bez potreby riadenia operátorom, a teda sú v podstate nezarušitelné klasickým prerušením línie operátor dron.

Rusko nasadilo novšie systémy vojskovej PVO, ktorým mali v prvej fáze operácie nedostatok, v presvedčení ,že budú mať absolútnu vzdušnú nadvládu. Tie úplne eliminovali dovtedy úspešné a oslavované TB-2 a už viac ako štyri mesiace sme o nich nepočuli. Obe strany nasadili ručné zbrane na rušenie spojenia malých dronov s operátormi, no tie majú len taktický význam pre minimálny dosah. Rusi naznačili použitie laserovej zbrane, toto však nebolo opakovane potvrdené a pravdepodobne sa jednalo o experimentálne overenie bojových možností proti dronom. Na oboch stranách je ničená so striedavými úspechmi prostriedkami pvo riadená húfnicová munícia systému krasnopol a excalibur, ako aj rakety systému HYMARS či uragan. To tiež patrí k protivzdušným opatreniam, chrániac si svoje pozemné sily ako aj sklady munície a miesta velenia.

Konflikt trvá už skoro rok a zmenil sa na opotrebovávaciu vojnu. Rusom chýba k obsadeniu celej doneckej a záporožskej administratívnej časti ešte asi štvrtina ich územia. Ukrajinskej strane k vytlačeniu protivníka zo svojho územia chýba podstatne viac. Najbližšia doba ukáže, kam až zájde pomoc štátov NATO Ukrajine, ako aj schopnosť prispôsobiť sa zmenám v použití nových prostriedkov prieskumu a ničenia tej ktorej strane. Veľká časť správ o prebiehaní konfliktu vo verejných médiách je dielom propagandy a pôsobenia na obyvateľov EU , Ukrajiny aj Ruska. Je len málo pravdivých informácií, ktoré sa dajú overiť z viacerých zdrojov. Príklad obojstrannej propagandy: Rusi zaútočia 95 raketami a dronmi, hlásia že všetky zasiahli svoj cieľ, elektrickú infraštruktúru. Ukrajina hlási že boli po celej Ukrajine vyhlásené vzdušné poplachy, no z 80tich prostriedkov vzdušného napadnutia zničila 72..Druhá správa je že 75% elektro siete má výpadky v dodávkach, ktoré budú priebežne odstraňované. Ani jedna zo strán nezverejní pravdu z propagandistických a strategických dôvodov . Spravodajsky je Birtánia a USA jediným spojencom Ukrajincov, bez ich online informácií dodávaných 24 hodín denne, by už bolo dávno po konflikte. Teraz prídu dodávky väčšieho množstva britských a nemeckých tankov, ktoré potom doplnia tanky USA, toto však pravdepodobne nepomôže ukončiť konflikt, len preverí schopnosti rusov v ničení tejto modernej obrnenej techniky, ktorá bude bezbranná bez vzdušného krytia. Ani tri stovky tankov na bojisku širokom viac ako tisíc kilometrov nie je podstatná sila. Ukrajinci reagovali 9.2.2023 zmätene a trochu hnevlivo na komentáre najvyššieho predstaviteľa Starlinku, že ich krajina „obmedzila“ satelitnú internetovú službu, ktorá bola kľúčová pre ich národné prežitie.

Prezidentka Gwynne Shotwell zo spoločnosti SpaceX, ktorá prevádzkuje Starlink, v stredu povedal, že spoločnosť kontrolovaná Elonom Muskom podnikla bližšie nešpecifikované kroky, aby zabránila ukrajinskej armáde používať technológiu Starlink na vojenské účely.

Sieť satelitov na nízkej obežnej dráhe bola kľúčová pre ukrajinské používanie bojových bezpilotných lietadiel – ústredného prvku ročnej vojny – a obrancovia krajiny nemajú žiadnu životaschopnú alternatívu. Satelitné spojenia pomáhajú ukrajinským bojovníkom lokalizovať nepriateľa a zacieliť ďalekonosné delostrelecké útoky.

Na pódiu na konferencii vo Washingtone, DC, Shotwell povedal: „Skutočne nás potešilo, že sme mohli poskytnúť Ukrajine konektivitu a pomôcť jej v boji za slobodu. Nikdy nebolo zamýšľané ako zbraň. Ukrajinci to však využili spôsobmi, ktoré boli neúmyselné a neboli súčasťou žiadnej dohody.

Toto môže byť veľmi vážna situácia, ktorá sa udiala pred očakávanou ofenzívou ruských síl. Mier sa nedosahuje na bojisku, ale za rokovacím stolom. Na bojisku sa len vytvoria predpoklady, ktoré určia pozície jednotlivých strán pre rokovanie. Napokon musí dôjsť k rokovaniam, nech bude konflikt trvať akokoľvek dlho.