Pohľad z bufetu

Toto nikdy nepochopím! Žiadna hrdosť na svoj jazyk ani korene. Nie som nacionalista, som obyčajný človek žijúci v Československu a teraz na Slovensku, v oboch štátoch som prežil asi po polovičke svojho doterajšieho života. Kedysi sme bojovali proti vnášaniu ruských slov a ich skomolenín do nášho jazyka, po rozdelení sme dlhodobo bojovali proti „bohemizmom“, teda čechizmom…. No to, čo sa deje posledných dvadsať rokov nemá obodbu! Predsa menenie svojich názvov za anglické nás neurobí ani lepšími ani svetovejšími. Deje sa to všade, „edukovanie a edukácia“ mi pijú nervy , lebo jednoduché vzdelávanie či  výchova sme zabudli, používajú to už aj učitelia a zamestnanci ministerstva školstva aj samotní ministri. Ale vrcholom „odrodilosti a vriťvlezectva“ sa mi zdá pomenovávanie reštaurácií hotelíkov či obchodíkov cudzojazyčnými výrazmi… Čo si predstavujú majitelia týchto zariadení?? Prečo to nevedia nazvať normálne, ale musí to byť cuczojazyčné?? Budú tým svetovejší? Čo si pomyslí anglický turista, ak všade má názvy ako u seba doma?? aký dojem a zážitok si odnesie z tejto krajiny?? Ani nepostrehne že bol na výlete na čarokrásnom SLOVENKSU!

P.S.: na tomto kúsku Bratislavy som našiel : Dark-finsch Wienebar  caffeshop, Crown Gallery,Maikai, Jasmin, Treppe bistorpub, Zeitlos boutique hostel, Hostel One, Zeitlos, RE:Fresh music club,The Matar Art Gallery,Gatto Matto Ristorante,,Nox Vintage Store, Mondieu panská, San Marten, Rio Grande, Ice saloon Luculus, Impact HUB Bratislava