Pohľad z bufetu

4.júna 1920 bola v zámku Veľký Trianon vo Versailles podpísaná tzv. Trianonská mierová zmluva, ktorá určila hranice novovzniknutého Maďarska a okolitých štátov, ktoré predtým patrili buď celkom, alebo čiastočne do Uhorska. Novovzniknuté Maďarsko dodnes túto zmluvu považuje za nespravodlivú, ktorá oddelila až 72% územia od pôvodného Uhorska,  vzalo až 20,7 miliónov obyvateľstva. Pod vládu v Budapešti  tak zrazu patrilo len 7 miliónov obyvateľov na 28% územia. Prvá svetová vojna začala po mesačnom ultimátu vyhlásením vojny Srbsku 28.júla 1914 a jeho bombardovaním ako odveta  za  atentátom na následníka Rakúsko Uhorského následníka Františka Ferdinanda, čo využilo Nemecko na vyhlásenie vojny Rusku 30.júla, lebo to začalo mobilizovať na pomoc Srbom. 2. augusta vyhlásilo Nemecko vojnu Francúzsku , obsadilo Luxembursko a vtrhlo do neutrálneho Belgicka.

Po štyroch dlhých rokoch bolo Nemecko s Rakúsko-Uhorskom a Osmanskou ríšou porazené, „Rokovania o mieri sa začali 11. novembra 1918. Nemeckí predstavitelia o 5. hodine ráno podpísali prímerie v železničnom vagóne v Compiégnenskom. Prímerie začalo platiť o jedenástej hodine toho istého dňa. Na niektorých miestach boje pokračovali doslova do poslednej minúty, na väčšine frontu však bol relatívny pokoj už od rána.“(Vikipedia) Veľká vojna sa skončila prímerím a začali polročné mierové rokovania, výsledkom ktorých bolo podpísanie Versaillského mieru 28.júna 1919 medzi Nemeckom a víťaznými mocnosťami. Ponižujúce až zničujúce podmienky zmluvy presadené do „Zmluvy „ Francúzskom, priviedli neskôr k moci Hitlera a boli príčinou Druhej svetovej vojny.

Nasledovali rokovania s Rakúskom, ktoré boli ukončené 10. septembra 1919 podpísaním Saintgermainskej zmluvy, medzi štátmi Dohody a ich spojencami (vrátane Československa) na jednej strane a  Rakúskom na druhej strane. Deklarovala zrušenie Rakúsko-Uhorska a vytvorenie nových hraníc Rakúska. Zmluva je súčasť versaillského systému.

Rakúska republika musela uznať suverenitu Česko-Slovenska a Srbsko-chorvátsko-slovinského štátu (neskoršej veľkej Juhoslávie). Text zmluvy vymedzil hranice Rakúskej republiky v porovnaní s hranicami bývalej rakúskej časti Rakúsko-Uhorska tak, že Srbsko-chorvátsko-slovinskému štátu pripadli časť Štajerska a Korutánska,Slovinksa, Dalmácie , Bosny a Hercegovina a Chorvátska. Maďarsku nepripadol Burgerland, pripadol rakúsku, ale Maďarské regentstvo si vymohlo plebiscit, ktorý značil získanie Šoprone pre maďarskú stranu. Poľsku pripadol Halič , Rumunsku Bukovina, Taliansku Južné Tyrolsko,Istria,Gorlica, Československu Čechy a Morava (a západné Slovensko a – v čl. 53 – Podkarpatská Rus). Dohoda získala rakúske obchodné loďstvo. Rakúska armáda nesmela mať viac ako 30 000 mužov. Rakúsku bolo zakázané pripojiť sa „priamo či nepriamo“ k Nemecku, preto bol aj dovtedajší povojnový názov nového Rakúska „Deutschösterreich“( Nemecké Rakúsko) zmenený na „Rakúsko“.

Zmluva bola uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 508/1921 Sb. Z ustanovení zmluvy vychádzala aj česko-slovenská ústava z roku 1920.

 Nasledovala tretia, Trianonská mierová zmluva z 4.6.1920, podpísaná medzi víťaznými mocnosťami Dohody a ich spojencami ( USA, Francúzsko, Británia, Taliansko a ich spojenci Rumunkso, Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov,a Česko-Slovensko) a Maďarskom, ako nástupníkom Uhorska. Za Česko-Slovensko podpísali Trianonskú mierovú zmluvu Edvard Beneš (minister zahraničných vecí) a Štefan Osuský (mimoriadny a splnomocnený vyslanec v  Londýne).

Vojenský konflikt rozpútaný Rakúsko-Uhorskom ktorý stál život asi 4 milióny vojakov na strane Dohody, 3 milióny vojakov a asi 3,5 milióna civilistov na strane Centrálnych mocností ( Nemecko, rakúsko-Uhorsko, Osmanská ríša) sa skončil TROMA veľkými mierovými zmluvami, ktoré rozbili dovtedajšie Nemecko a rakúsko-Uhorsko. Maďarsko malo obmedzený počet armády na 35 000.

„Straty na životoch civilistov neboli nízke. Hlad, choroby, ktoré postihli Belgicko, Rumunsko, Nemecko, Srbsko, Rakúsko, Rusko si vyžiadali 4 642 000 obetí. Námorné a letecké útoky najmenej 100 000. V rôznych oblastiach došlo k vyvražďovaniu (Arméni, Židia, Sýrčania, Gréci) – dovedna asi 4 000 000 obetí. Napokon v dôsledku hladu a strádania sa po celej Európe rozšírila epidémia španielskej chrípky, ktorá pripravila o život v období od roku 1918 najmenej 6 000 000 ľudí.“ ( Wikipedia)

Novovzniknutého Českolsovenska sa priamo týkali hlavne Saingermainská a Trianonská zmluva, ktorej 98. výročie si pripomíname práve dnes. Mierové zmluvy neboli ideálne, boli kompromisom medzi protichodnými záujmami Británie a Francúzska, ako aj samostatnými záujmami USA. Ich cieľ výrazne oslabiť Nemecko a rozbiť úplne Rakúsko-Uhorsko bol splnený. Dlhodobý mier však nezabezpečili, lebo neprimerane oslabili hlavne Nemecko v ktorom vypukla okamžite veľká všeobecná kríza. Vojnové reparácie určili Nemecku vo výške 296 miliárd mariek ( 104 miliónov kilogramov zlata), znížili ich na 132 mld mariek( asi 700 mld. Eur) Začiatkom 30tych rokov  Nemecko prerušilo splácanie reparácií, pokračovali po druhej svetovej  prevažne súkromným držiteľom dlhopisov vyplácaním úrokov, poslednú splátku vo výške 69,9 milióna eur uhradilo 3. októbra 2010, po 92 rokoch od zloženia zbraní  .  Tým bola daná bodka za Veľkou vojnou a mierovými zmluvami po jej skončení.