Pohľad z bufetu

Každé ráno si sadnem s raňajkami k telke a pustím si niektorý ranný program. Na našej komerčnej chodieva dobré ráno, kde býva sem tam veľa zaujímavostí, ale vždy aj nejaký kuchár s rýchlym raňajším varením. Ten dnešný ma riadne „nasral“ v presnom slova zmysle. Moja babka doma robievala domáce slíže do polievky. Cesto si urobila z múky, vajíčka štipky soli a trošky masla..  On dnes ráno použil rovnaké zložky, namiesto masla dal olivový olej.. a div sa svete, jemu z toho nevyšlo CESTO ale PASTA.. nakrájal ju na širšie kúsky, neboli to široké slíže( rezance) ale akési „papardelle“.. kuchári sa pomiatli, lebo gaspačo, suflé, A La Carte, Al dente, snack, fries, fricasse, frittata,fumet!!

AK SI NEVIEME POMôCť Už ANI V KUCHYNI BEZ CUDZíCH SLOV, V TOMTO PRíPADE TALIANčINOU, tak sme sami proti sebe… Namiesto do zmrzinárne či cukrárne  chodíme do gelatérie … a dáme si tam zmrzlinu nie gelato . Ak nám dajú ovocnú dreň v pohári , už to nazvú sorbet… ak si dáme jablkový koláč, už dostaneme „aplpáj“, keď chcem čokoládový koláč, dostanem vlastne podľa jedálnička“ brovní“  alebo prosto „kejk“… No nedaj boh použiť bohemizmus – čechizmus.. napríklad včera sme „jednali“ nie to nesmieme.. musíme zásadne rokovať.. čo sme sa stretli raz do roka?? Keď musíme rokovať??A pritom je vyjednávač a nie vyrokovávač, lebo aj v politike či obchode predsa jednáme ako baby na trhu čo najlepšiu pozíciu pre svoju stranu… Aj policajt špecialista čo ide hovoriť s únoscom je vyjednávač a nie vyrokovávač…

Skrátka svet sa v prdel obracia a namiesto pár rusizmov či bohemizmov, ktoré sme mali predtým, boli nám vytýkané a z jazyka vytlačené, máme tu zrazu plnú zadnicu anglických, talianskych španielskych patvarov, ktoré nám núti spoločnosť všade a pri každej príležitosti. Normálne sa začínam za nás Slovákov hanbiť.. to nie je svetové, to je zadkovlezectvo , byť za každú cenu svetový…