Pohľad z bufetu

Sú našim jediným leteckým opravárenským závodom s dostatočne dlhou históriou  a tradíciou. Prvé letisko pri Trenčíne v Biskupiciach sa začalo budovať v roku 1934. Dokončené bolo v roku 1938 a hneď na ňom sídlila presťahovaná dieľňa a letecký sklad z Nitry ako aj výcviková letka. Cez vojnu ho využívali Nemci . Po roku 1945 bolo letisko s dielňami obnovené a pokračovalo v rozvoji. V roku 1954 vznikol letecký opravárenský podnik  Opravny Trenčín. Najväčší rozvoj zaznamenal postupne v 70tych a 80tych rokoch ukončením vybudovania 2200 metrovej betónovej dráhy v roku 1987.

Opravovne boli budované pre Československé letectvo a spolu s opravovňami v Prahe pokrývali potreby vtedajšieho letectva na generálne opravy viac ako 500 kusového leteckého vojenského parku.  V 80tych a začiatkom 90tych rokoch mali v sortimente opravy MI-17, Mi-24,MiG-23, L-410, L-39, L-29 Su-25, Su-22, iné maličkosti a zamestnávali skoro 2000 ľudí. Produkcia pre valutovú cudzinu zabezpečovala prosperitu, Irán, Irak, Lýbia, Jemen a iné… boli super jobom.

Po rozdelení Československa sme založili samostatné letectvo podľa princípu 2:1s počtami techniky napríklad: 78 ks MiG-21, 12 ks MiG-29( z deblokácie za dlh získaných dalších 12)okolo 20 Su-25, skoro rovnako Su 22, 24 kusov bojových vrtuľníkov Mi-24, 17 kusov Mi-17, pár Mi- 2, asi 8ks L-410 2x An-24, 2x An-26, 1x An-12, 1x Tu 154, 1x Jak 40…. do 20 ks cvičných lietadiel L-39 , L-29. Kapacita LOT bola veľmi dobrá, no po rozdelení začali problémy. České letectvo si začalo robiť VŠETKO doma a vznikla prvá veľká diera v produkcii. MiG 23 tesne po zavedení do produkcie ukončil svoju opravárenskú existenciu, lebo Slovensko nechcelo ani jediný . Rôzne embargá na arabský svet vzal prácu v LOTN , ktorú už nikdy oficiálne nezískali. Po vyradení z výzbroje ASR  lietadiel Su-25, a Su -22 problémy s udržaním výrobných kapacít boli skoro neriešiteľné. Prudký pokles zamestnancov len kopíroval nedostatok práce. V prvej dekáde 21 storočia armáda vyradila taktiež bojové vrtuľníky, poklesol stav prevádzkovania všetkej leteckej techniky. A tak  počet súčasných zamestnancov, čo stále vedia robiť svoju prácu pod hranicou 500 hláv. ( skôr 300 ako 500)… Podnik s kapacitou niekoľko desiatok generálnych opráv ročne na asi 8 druhoch leteckej techniky zostal v podstate bez práce.Začal opravovať rôznu pozemnú, automobilovú a rádiolokačnú techniku no to nie je spása. Priebežné doby tých pár kusov lietadiel a vrtuľníkov čo sa tam dnes opravujú ročne neúmerne stúpli, rovnako ako aj cena za jednotkovú opravu.  L-39 je na konci technického života, L-410 v bezgenerálkovej prevádzke. MiG-29 má problémy s prevádzkyschopnosťou v letectve pre nedostatok financií, zavedená generálna oprava je po modernizácii preč, lebo sa nevykonáva. 

ČO MAJÚ ROBIŤ???? Naša armáda nemá dostatok techniky, okolité štáty si robia všetko sami, alebo prezbrojili na techniku, ktorá nie je výrobným programom LOTN.  5 generálok ročne neuživí ani to torzo zamestnancov, čo tam zostalo.

Hľadá sa strategický partner……  akou formou?? NO to predsa nezáleží len od želania ministra, ale aj od toho, kto prinesie prácu pre túto oblasť. A tu čítam hysterické kidy o tom ako to teraz niekto vytuneloval, urobil z prosperujúcej fabriky úmyselne chudobné torzo, ktoré chce dohodiť svojmu kamošovi za jedno euro.  Pád LOTN začal rozdelením Československa v roku 1993 , chvíľku bol pribrzdený opravami a modernizáciou MiG-29, modernizačnými programami Mi-17, L-410, L-39, zmenou avioniky na palubách z metrickej na anglo-saské miery. .  Pád je skoro na úplné dno, ani za Dzurindových vlád či Radičovej sa nezastavil , ba sa prehĺbil vyradením bojových vrtuľníkov z výzbroje, ktoré boli vtedy  s Mi-17 nosnou produkciou.

Prosím a terazky všetci RAĎME ako to najlepšie vyriešiť… ako udržať opravárenskú kapacitu, ktorá by vedela opravovať a modernizovať  náš letecký malinkatý park a zároveň by si zarobili na svoju existenciu…… ďakujem vopred za plodnú diskusiu, bez politikárčenia ….