Pohľad z bufetu

Sviatky v Španielsku

1. január – Nový rok,     6. január – Traja králi,     Zelený štvrtok a Veľký piatok – pohyblivý dátum podľa Veľkej noci,     1. máj – Sviatok práce,     15. august – Sviatok nanebevzatie Panny Márie,     12. október – Štátny sviatok Španielska,     1. novembrer – Sviatok všech svätých,     6. december – Deň španielskej ústavy,     8. december – Sviatok nepoškvrneného počatia Panny Márie,     25. december – Vianoce

7 cirkevných a 4 civilné=11

Sviatky v Taliansku

1.1. Nový rok,     6.1. Traja králi,     Veľká noc ,     25.4. Deň oslobodenia,     1.5. Sviatok práce,     2.6. Založenie Talianskej republiky,     15.8. Nanebevzatie Panny Márie, sviatok rodiny, vyvrcholenie talianskej dovolenkovej sezóny,     1.11. Všech svätých,     8.12. Počatie Panny Márie,     25.-26.12. Vianoce

6 cirkevných a 4 civilné=10

Poľsko:

1.január-nový rok, veľkonočná nedeľa a pondelok, 1.máj-sviatok práce,3.máj-sviatok ústavy, pohyb-sviatok božieho tela, 15.8-na nebo vzatie p. Márie,1.november-všetkých svätých, 11 november-nár.sv. nezávislosti,25-26 december-vianoce.

8.cirkevných a tri civilné.´= 11

Slovensko:

1. Január – deň vzniku SR, 6. Január- Traja králi, mení sa- veľký piatok, -veľkonočný pondelok,

1.máj-sviatok práce,  8.máj-deň víťazstva, 5.júj-Cyril aMetod,29.august-SNP, 1.september- deň ústavy, 15.september-sedembolestná  Mária, 1.november-všetkých svätých, 17.november- deň boja za slobodu,24-25-26 vianoce.

8 cirkevných sviatkov 7 civilných.=15

Len dva dni sú štátnymi sviatkami v celej Európskej únii a to 1. Január a 25.december.

Jasne najkresťanskejší štát Európy Taliansko má dokonca o DVA kresťanské sviatky menej ako Slovensko. O čom to teda rozprávali predstavitelia katolíckej cirkvi pri dotaze či by súhlasili so zrušením jedného ich sviatku?

Ako je možné , že talianski obyvatelia sa viac duševne očistia ako naši  pri menšom počte sviatkov?

O jednom som však presvedčený, ak môj tovar nemám komu predať, tak je bezpredmetné, koľko dní v roku ho vyrábam, štátnu kasu nenaplním ani o cent na viac. Iné by bolo, keby som nestíhal vyrábať a o mnou nevyrobený tovar vo sviatok  by som mal menší zisk a tým pádom štát by mal menší príjem….Vtedy by sa dalo uvažovať o tom, že nám ten sviatok ukrojil z finančného koláča. No sme svedkami práce na 6 hodín alebo 60%, veľké húfy nezamestnaných nemajú čo robiť ani v obyčajný pracovný deň, nieto ešte sviatok.  Lenže vyššia zamestnanosť na rovnaký odbyt, to  by bol pokles produktivity práce a tým pokles výkonnosti ekonomiky..  a tak s rastúcim vedecko-technickým rozvojom a zavádzaním nových technológií do výroby bude rásť neustále aj počet nezamestnaných. Lebo ten pokrok si prisvojí úzka skupina vlastníkov výrobných prostriedkov a prepustí ďalších robotníkov, lebo zvyšuje efektivitu práce.  A sféra služieb nevytvára dostatok pracovných miest aby sa mohli upichnúť prepustení z výroby( je jedno či z priemyselnej alebo poľnohospodárskej). A dokonca nárast produktivity práce vďaka vedeckému pokroku vôbec neznamená vyššie príjmy tých, čo zostali zamestnaní.. aby si mohli dovoliť viac služieb a väčšiu spotrebu….. Spomínate ako sa ničili stroje na začiatku priemyselnej revolúcie v Európe? Lebo v nich robotník videl nie pomocníka ale konkurenta v boji o pracovné miesto? Na dejepise sme to vnímali s úsmevom.. že čo im šibalo? Veď im to uľahčovalo prácu…. a Kam spejeme teraz?  Milióny nezamestnaných  nebudú mať nekonečnú trpezlivosť. Lebo vedecký výskum   sa platí z daní všetkých, ale jeho prínos si delí úzka skupina vlastníkov  výrobných prostriedkov a bankového sektora.  Nie všetci môžu robiť reklamu.. či požičiavať peniaze alebo vlastniť výrobné prostriedky..  Paradoxná špirála technického pokroku prináša pri nesprávnom delení jej prínosu  neustály rast nezamestnanosti a biedy. Jeden či dva zrušené štátne sviatky nemajú žiaden koncepčný dosah na tento stav.  Ak by bola spotreba na vzostupe a zmenšovala sa nezamestnanosť, tak by to možno význam aj malo. No ale v dnešných podmienkach je to len a len teoretické číslo o prínose.. prakticky bude prínos pre štátnu kasu NULA. Ušetrí len tým zamestnávateľom, čo musia platiť v nepretržitých prevádzkach príplatok za prácu počas sviatku, lebo nebude sviatku… nebude príplatok. Mať tak veľa voľných dní ako má teraz Slovensko je však luxus, ktorý nie je opodstatnený, no ani zrušenie sviatku či dvoch v dnešnej  recesnej ekonomickej svetovej situácii nič nevyrieši.

Zatiaľ platí u nás rovnica:technický pokrok= väčší obrat peňazí, zvýšenie produktivity, väčší zisk zamestnávateľa /vyšší počet nezamestnaných a väčšie výdavky na sociálny systém….