Pohľad z bufetu

Rusko Čínske vzťahy sú ako na hojdačke, sú však určujúcim prvkom celosvetového ekonomicko -politického usporiadania.

Už Cárske Rusko malo čulý obchodný aj vojenský ruch s Čínskym cisárstvom. Tak ďaleko však nepôjdem, začnem na konci Druhej Svetovej Vojny. Jaltská konferencia bola jedným zo stretnutí hlavných predstaviteľov ZSSR, USA a Spojeného kráľovstva (Roosevelta, Churchilla a Stalina) počas druhej svetovej vojny, ktoré sa konalo medzi 4. a 11. februárom 1945. Tu sa Stalin zaviazal zapojiť sa väčšou silou do vojny v Ázii, konkrétne sa dohodol s USA a Britániou na oslobodení Mandžuska spod Japonskej okupácie. A tak presunul 1,6 miliónovú armádu na ďaleký východ a zapojil sa do bojov v Číne, čo malo urýchliť koniec vojny aj v Tichomorskom a Ázijsom regióne. Z 8. na 9. augusta 1945 zahájili Sovieti útok mali 75% prevahu v tankoch a delostrelectve a tak rýchlo postupovali. Hlavné mesto Mandžuska Čchang-čchun bolo oslobodené už 20. augusta 1945. V Číne vtedy vládol Čankajšek, ktorý pod tlakom povstalcov komunistu Mao Ce-tunga musel opustiť pevninskú Čínu a tak odvtedy máme dve čínske republiky, jednu pevninskú, komunistickú a druhú demokratickú na ostrove Taiwan.

Mao bol so Stalinom priateľom a tak dve najväčšie komunistické mocnosti kooperovali. Roky 1949 až 1956 boli najplodnešímy vo vzájomnej spolupráci. Tu sa spamätali USA a videli globálneho protivníka, ktorý spoločným úsilím napredoval rýchlo ekonomicky aj vojensky. Preto začali podnikať kroky na zrušenie tejto aliancie, ich cieľ bol nahradiť v prípade možnosti vo vzťahoch jedného z partnerov. Za vlády Stalina chcel Sovietsky zväz rozšíriť socializmus do všetkých kútov sveta vývozom revolúcie alebo obchodným tlakom. Preto. Po smrti Stalina, pocítila Čína slabosť Chruščova a rozhodla sa prevziať vedúce miesto vo svetovom komunistickom hnutí. Čína začala prehlasovať, že v ZSSR zvíťazil revizionizmus a začal sa odklon od socializmu ku kapitalizmu. A tak 18.augusta 1960 odvolal Chruščov všetkých špecialistov z Číny, ktorí budovali čínsky priemysel, a zrušil všetky obchodné dohody. V roku 1969 to vyvrcholilo dvoma ozbrojenými pohraničnými konfliktmi medzi ZSSR a Čínou v blízkosti ostrova Damansky (Primorye), rieky Tasta a jazera Zhalanashkol (Kazachstan).

V období po Karibskej kríze roku 1962 totiž USA plne prevzali rolu priateľa ZSSR namiesto Číny a so ZSSR hrali mierové divadlo. Chruščov mi v tomto pripomína Jelcina, lebo takáto história sa opakovala tesne po rozpade ZSSR s prvým vládcom Ruska. Normalizácia vzťahov medzi ZSSR a Čínou začala až po smrti Maa v roku 1976, no napredovala veľmi pomaly. Až v roku 1982 obnovili diplomatické misie a prvá návšteva predstaviteľa ZSSR v Číne sa uskutočnila Gorbačovom v roku 1989! Tu už spel ZSSR neodvratne k zániku a výraznou mierou tomu dospela politická a ekonomická tridsaťročná odluka týchto dvoch mocností, za výdatnej podpory USA. Rozpad ZSSR sa nezačal za vlády Gorbačova, ale oveľa skôr, keď sa podarilo USA rozbiť partnerstvo Číny a ZSSR, čo pri ich egocentrizme ani nedalo veľa práce.

Následný rozpad ZSSR bol signálom k bližšej spolupráci a zblíženia oboch Veľmocí. V Rusku vládol opilec Jeľcin, ktorého ovládali politické hry USA, snažiace sa zblíženiu štátov zabrániť, lebo v tom videli rovnako ako v 60tych rokoch minulého storočia veľkú prekážku ich globalistických cieľov. Vo svete po rozpade ZSSR existovala UNIPOLARITA predstavovaná USA a NATO proti nikomu., teda proti všetkým bez reálnej sily. Toto obdobie sme nazvali koncom studenej vojny a oteplením v medzinárodných vzťahoch. Samostatné Rusko vtedy šlo ekonomicky dolu vodou, rozpadol sa socialistický vojenský aj ekonomický blok, nemali ešte nadviazané ekonomicko-vojenské vzťahy s Čínou, Unipolárne kraľovanie USA im prinášalo nevídaný ekonomicko-vojensko-politický rozvoj ale aj relatívne bezpečie ich spojencom. Napriek prísľubom pred zjednotením Nemecka sa NATO postupne rozšírilo až po hranice bývalého ZSSR, dokonca až do jeho bývalého územia, prijatím Pobaltských štátov. Rusko sa začalo meniť až po nástupe Putina k moci v roku 1999. Ten videl, že jedine priateľstvo a spolupráca s rastúcou Čínou môže Rusku zabezpečiť stabilitu rozvoja. Preto sa poponáhľal a v roku 2001 prebehlo uzavretie rusko-čínskej zmluvy o dobrom susedstve, priateľstve a spolupráci , vytvorenie Šanghajskej organizácie spolupráce. V roku 2005 bola ratifikovaná dohoda o urovnaní sporných prihraničných otázok medzi oboma krajinami v dôsledku dokumentu podpísaného ruským prezidentom Vladimírom Putinom a čínskym prezidentom Chu Ťin-tchaom.

Rusko začalo výrazne spolupracovať ekonomicky s Nemeckom aj zvyškom Európy, čím sa ekonomicky zdvihli obaja, čo pravdepodobne začalo vadiť záujmom USA. Rusku neustále vadilo rozširovanie NATO na východ, čo komentovalo pri každej príležitosti, no nik ho nebral vážne. Toto všetko vyústilo až do vojnového konfliktu na Ukrajine. Od roku 2014 sme postupne za odtrhnutie Krymu od Ukrajiny uvalili ekonomick-obchodné sankcie na Rusko, ktoré sa vystupňovali po napadnutí Ukrajiny v roku 2022. Rusko malo ekonomicky skolabovať za rok až dva, len vďaka jeho spojenectvu s Čínou, založením a rozširovaním združenia BRICS sa tak nestalo. Rusko z orientácie na Európsku úniu bolo nútené prejsť na rozvoj ekonomiky s Čínou a Indiou, ako aj štátmi Globálneho Juhu. Tak označujeme chudobnejšiu časť sveta, no s veľkými zásobami nerastného bohatstva a čo hlavné, s nevyčerpateľným potenciálnym spotrebiteľským trhom pre výrobky a služby.

Znova stoja USA pred rovnakou úlohou ako v polovici minulého storočia. Je zrejmé, že treba narušiť úzku spoluprácu Rusko Čína, inak sa USA budú len ťažko vracať na pozíciu neochvejného lídra ako tomu bolo minimálne dve-tri dekády na prelome storočí.

Malá odbočka k svetovému dianiu a vnútornej politike USA.

Vojna vo Vietname začala za vlády demokrata Kennedyho, skončila za vlády reublikána Nixona. Bombardovanie Juhoslávie bolo za demokrata Clintona, Napadnutie Afganistanu a druhá vojna v Iraku boli za republikána Busha juniora. V dvojmandáte demokrata Obamu začali vojny na blízkom východe (arabská jar), hoci dostal Nobelovku za mier ani jednu neukončil. A napokon za demokrata Bidena sa začala vojna na Ukrajine,, ktorej vytvoril všetky medzinárodno politické podmienky.

Teraz sú USA postavené pred ťažkú úlohu, narušiť znova vzťahy Rusko Čína, aby si vytvorili podmienky pre rozhodujúci konflikt o hegemóna sveta s Čínou. Je jedno či len ekonomický alebo vojensko ekonomický. Ekonomické podmienky vytvorené pred vojenským konfliktom sú rovnako dôležité, ako sily armád a technická úroveň zbraní. Trump už vo svojom prvom mandáte sa zameral na Čínu a nie Rusko, lebo vie, že s globálneho hľadiska je jedine Čína schopná predstavovať vážny problém pre plány USA, nie Rusko. Toto zle vyhodnotil Biden, ktorý sa nechal uniesť tlakom DEEP STATE a vojensko priemyselného komplexu. Oslabil síce Rusko ekonomicky, no vojensky za krátku dobu konfliktu výrazne napreduje vpred. A čo je hlavné ešte viac primkol Rusko k hlbokej spolupráci s Čínou, čo je pre USA z dlhodobého hľadiska kontraproduktívne.

Európski politici mi pripadajú ako slaboduchí jedinci, lebo spadli do pasce, kde sa dobrovoľne celá EU ekonomicky oslabila omnoho viac ako USA, ktoré len získavajú. Získali dlhy Ukrajiny, získali kontrolu nad obchodovaním s energiou v EU, získali obrovským predajom zbraní po celom svete stabilitu domáceho zbrojárskeho priemyslu v podobe dlhodobej zamestnanosti. Nie USA ako štát, ale hlave ich súkromný sektor. No stratili v snahe oslabiť rozvoj Číny vo všetkých oblastiach. Týmto demokrati vážne naštrbili pripravovaný plán Trumpa z jeho prvého volebného obdobia, čím ukázali svoju krátkozrakosť. Ohraničením použitia zbraní krátkeho doletu ( do 300km) ukázali, že vedeli presne čo hrozí a preto to za dva a trištvrte roka nezmenili. Dúfali vo svoje pokračovanie na čele USA, tak nechceli konflikt doviesť na kraj jadrovej vojny. Akonáhle prehrali voľby, mohli takto skomplikovať plnenie hlavného predvolebného sľubu republikána Trumpa, že ukončí vojnu v čo najkratšom čase( do 24 hodín ešte pred nástupom do úradu.). Hodili mu tým poleno pod nohy a výrazne skomplikovali jeho rokovania o ukončení konfliktu. Neuvedomujú si, že on nechce ukončiť konflikt z lásky k Rusku alebo Ukrajine, ale z potreby sústrediť sa na Čínu, lebo tá konfliktom v Európe výrazne získava. Má zrazu dostupné energonosciče v neobmedzenom množstve za prijateľnú cenu, môže zlacniť rozvoj všetkých moderných technológií a uviesť ich omnoho skôr do praxe, A TOMUTO CHE TRUMP ZABRÁNIŤ, lebo z geopolitického hľadiska je to neprijateľný vývoj pre USA a ich ciele národného záujmu. Odchádzajúcemu Jozefovi Bidenovi to je jedno, on v podstate nerozumie k čomu dal súhlas. Som veľmi zvedavý, ako sa veci skomplikujú a kam ich nasmeruje rokovanie NATO- Ukrajina v utorok 26.11.2024. Zánik civilizácie je blízko, ešte bližšie ako bol počas Karibskej krízy v roku 1962. Ľudia s vojnovou rétorikou, a takých je hlavne medzi európskymi politikmi požehnane sú presvedčení, že Putin blafuje a neodváži sa siahnuť po svojom jadrovom arzenále. Oni si dokonca myslia, že je možný aj malý obmedzený jadrový konflikt, v ktorom samozrejme zvíťazíme. Jadrový konflikt nevyhovuje nikomu, no všetci sa tvária že im by nevadil. Čína a India sú na vzostupe, rovnako ako sa znova rozbiehajú USA. Jediná Európa začína padať do stagnácie až začínajúcej recesie, do recesie, hlavne Nemecko, kde nastala vládna kríza. Rusko vydržalo prvé dva roky sankcií, dokonca ich HDP vďaka vojnovej výrobe rástlo rýchlejšie ako v EU. Ku koncu roka 2024 sa tento vývoj začína spomaľovať a zvyšuje sa inflácie, niekde k úrovni 7-8 %. Do nástupu Trumpovej administratívy máme pred sebou najkritickejších 56 dní medzinárodného vývoja. Trump sa bude snažiť ponúknuť mierové podmienky pre rusov s miernymi územnými výhodami, cenou by malo byť ich oslabenie spolupráce s Čínou, lebo to je v jeho prioritách pre celé jeho nadchádzajúce volebné obdobie. Preto to aj na Ukrajine začali nazývať Americko Ruským obchodom ( sdelkou), začali pripúšťať, že zostanú územia, ktoré po uzatvorení mierovej dohody nebudú vrátené Ukrajine v hraniciach 1991 roku, no ich vrátenie predpokladajú diplomatickou cestou v najbližších desaťročiach. Požijeme, uvidíme.