Pohľad z bufetu

Akosi je moderné vnímať za najhoršieho z našich Európskych spoluobčanov Rusov, ktorí sú v poslednej dobe prepieraní ako najväčšia hrozba mieru. Máme jeseň a netreba zabudnúť na rok , v ktorom si nás začali porcovať iné štáty, ktoré tu nemienili byť dočasne.

Dňa 10. septembra 1938 Spojené kráľovstvo a Francúzsko (formálne ešte stále spojenec Česko-Slovenska v pakte Malej Dohody) predostreli česko-slovenskej vláde požiadavky vo forme ultimáta (buď im Česko-Slovensko vyhovie a bude pod ochranou západných mocností, alebo západné mocnosti nechajú Česko-Slovensko napospas Nemecku). Vláda Česko-Slovenska požiadavky prijala s tým, že odstúpi územie Sudet, v ktorých žije viac ako 50% Nemcov. Medzitým boli v Česko-Slovensku protesty a vláda bola nútená podať demisiu. Bola vymenovaná nová vláda na čele s gen. Janom Syrovým, ktorá nariadila mobilizáciu a chcela brániť Česko-Slovensko. Očakávala pomoc od Spojeného kráľovstva a Francúzska….. Btritánia s Francúzskom a Talianskom sa rozhodli podporiť Hitlera a obetovať Československo v nádeji, že ho otočia smerom na veľké boľševické Rusko, teda ZSSR(Zväz sovietskych socialistických republík 1922-1991).

Zvolaná konferencia do Mníchova na 29-30. september 1938, ktorú hostil Hitler, spečatila rozbitie našej republiky, Daladier, Chamberlain, Mussoliny a Hitler podpísali dohodu, v ktorej nás zbavili 30 percent územia, na ktorom žilo dovtedy 34% obyvateľstva (okrem 2 800 000 Nemcov aj 800-tisíc Čechov). Hitler použil taktiku , ktorú počúvame aj v 21 storočí, vykreslil Československo ako miesto humanitárnej katastrofy, kde nastala migračná kríza a vyvražďovanie . „Hovoril o záplave utečencov do Nemecka, vraj len za posledný týždeň ich počet stúpol na 240-tisíc, lebo Česi vraždia civilistov a vo veľkom ničia majetok sudetských Nemcov. „Dosiaľ bolo zničených 247 mostov a ešte väčší počet domov.“ Veľmoci radi podpísali DOHODU z Mníchova, nová hranica znefunkčnila obranný systém, preťala dôležité dopravné tepny, pripravila republiku o významnú časť priemyslu: dve tretiny ťažby svojho uhlia, 70% výroby elektriny, oceliarsky, textilný a chemický priemysel.

Prvý vkročili na naše územie POLIACI, ktorí už v noci 30.09.1938 prekročili hranice v oblasti Tešínska a zabrali 900  km² . Nemecké vojská prekročili spoločnú hranicu 1.10.1938, pridali sa aj Maďari, ktorí ukrojili veľkú časť južného Slovenska. Následkom Mníchovskej dohody sa dňa 5. októbra vzdal svojho úradu vtedajší Česko-Slovenský prezident Edvard Beneš a neskôr emigroval z krajiny , vojnu prežil v Londýne. Od 1.10. do 14.3.1939 sa hovorí o našom štátnom útvare ako o DRUHEJ Česko-Slovenskej republike. 6.októbra bola na Slovensku podpísaná tzv. Žilinská dohoda, ktorá vyhlásila autonómiu. V názve republiky sa začala používať pomlčka a štát sa nazýval Česko-Slovensko. 8. októbra Hitler vydal smernicu Ribbentropovmu úradu podporovať autonómiu Slovenska a Podkarpatskej Rusi, ale zatiaľ vo zväzku ČSR. V českom pohraničí pokračovali násilnosti nemeckých ordnérov, bolo zabitých či zranených a neskôr odvlečených niekoľko príslušníkov Stráže obrany štátu, avšak britská misia, ktorá dohliadala na odovzdávanie českého pohraničia nacistickému Nemecku, proti týmto praktikám nezasiahla. 10. októbra 1938 obsadila nemecká armáda Petržalku a v Bratislave bola ustanovená Deutsche Partei. 11. októbra bola vyhlásená autonómia Podkarpatskej Rusi.

Toto bola predzvesť vojny, ktorá vlastne už začala, no svet ju nechcel priznať, lebo prebiehala skryte, v dnešnom názvosloví šlo o HYBRIDNÚ VOJNU vedenú nemeckom proti svojim susedom. Anšlus Rakúska a rozbitie Československa bolo  vojnovým činom, ktorý mal za následok rad udalostí vrcholiaci Druhou svetovou vojnou, následným rozšírením boľševizmu a socializmu do strednej Európy na územia oslobodené Sovietskym zväzom…..Ak by Rus nebol napadnutý, nešíril by svoju ideológiu do centra Európy,toto sa dá predpokladať, nemal by tu vojská a nebol by náš osloboditeľ. Nezabúdajme, že mierové dohody o ochrane a pomoci boli vtedajšími a aj terajšími našimi spojencami porušené a uvrhli naše národy do područia fašizmu a nacizmu. Mali by sme na to pamätať, keď sa v tejto dobe „presviedčame“, že v takýchto zväzkoch sme v bezpečí.. Vtedy sme neboli…