Pohľad z bufetu

Všetci v našom štáte veľmi radi poukazujú na obdobie temna  ktoré sa rozpútalo po druhej svetovej vojne vo východnom bloku nazývané ako „stalinizmus.“ Hľadali sa nepriatelia novovzniknutých komunistických režimov, ktorí boli označovaní za protištátne živly, prepúšťali sa z práce, vyhadzovali sa z povolaní, ktoré im boli zakázané, zatváralo sa do väzníc, uránových baní, nútených prác v táboroch, viedli sa monštrózne procesy proti nepriateľom republiky, dokonca sa rozdávali tresty smrti. Najmä v prvých rokoch po prevrate dochádzalo k vykonštruovaným procesom, ktoré boli zamerané jednak proti opozícii ( Heliodor Píka, Milada Horáková) ale aj proti nepohodlným členom strany  (Rudolf Slánsky). Veľmi tvrdé boli aj zásahy proti nestraníkom a ďalším odbojovými skupinám. Prakticky všetky odbojové skupiny, boli aj v náznaku likvidované. Dňa 5. novembra 1949 boli vykonané tiež tresty smrti nad predstaviteľmi skupín nestraníkov Vratislavom Polesným,  Vratislavom Jandom, Josefom Charvátom, Emanuelom Čančíkom, Květoslavom Prokešom a Jaroslavom Borkovcom odsúdenými v súvislosti s prípravou údajného májového protikomunistického povstania v roku 1949. V 1953 zomrel Stalin aj Gottwald a toto obdobie bolo samotnými komunistami označené ako za obdobie stalinizmu a bolo verejne odsúdené. Postupne represie slabli a ustúpili, zostali čiernou škvrnou v našich dejinách.

Avšak šikovne sa zamlčiava, že to bola len napodobenina toho, čo v USA vzniklo tesne pred druhou svetovou vojnou v roku 1938 a praktikovalo sa omnoho dlhšie ako v socialistickom tábore. Nikto z našich demokratov ani nehlesne, že rovnako v USA boli ľudia prenasledovaní za niečo, čo nikdy nespáchali , viedli sa rovnaké procesy a rovnako sa zabíjalo na základe vykonštruovaných procesov.

11.10.2017 som si pozrel výborný film TRUMBO o významnom Hollywoodskom scenáristovi, ktorý padol na čiernu listinu a nesmel vykonávať svoje povolanie, bol prenasledovaný aj väznený. A takýchto ľudí bolo rovnako ako u nás desiatky tisíc.

V roku 1938 Výbor pre neamerickú činnosť presnejšie Snemovný výbor pre neamerickú činnosť ( House Un-American Activities Committee, skratka Huaca či HCUA) bol osobitný vyšetrovací výbor  Snemovne reprezentantov  , ktorý pôsobil v rokoch  1938-1975.

Aby toho nebolo málo, v USA založili ešte aj stály senátny výbor senátora McCarthyho stály výbor pre vyšetrovanie komunistickej činnosti, ktorý pôsobil hlavne na začiatku studenej vojny. Oficiálny podnet pre vznik HCUA ako osobitný vyšetrovací výbor s úlohou sledovať predovšetkým nemeckých prisťahovalcov a ich prípadnú  pronacistickú  činnosť, japonských prisťahovalcov a  rasistickú činnosť Ku-Klux-Klanu . Výsledkom vyšetrovania KKK však bolo konštatovanie, že výbor nemá dostatok podkladov pre spustenie dôkladného vyšetrovania. Mississippskej poslanec a člen Výboru JE Rankin k tomu dodal, že KKK je „nakoniec stará americká inštitúcia“.

Po vstupe  USA do vojny s  Japonskom rozšíril Výbor svoju činnosť aj na japonské Američanov žijúci prevažne na západnom pobreží. Už od roku 1938 sústredil Výbor svoje vyšetrovanie na činnosť Komunistickej strany USA, najmä v oblasti kultúry. Traduje sa výrok poslanca za štát  Alabama , ktorý sa pri jednom zo vypočutia úplne vážne opýtal, či slávny anglický alžbetínsky dramatik ,  Christopher Martowe ( 1564-1593), nebol členom komunistickej strany, a vyhlásil, že „pán Euripides hlása triedny boj“ .

Čierne listiny vznikali po celých Štátoch vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti, najviditeľnejšia bola tá Hollywoodska, na ktorej sa spočiatku ocitlo desať mien, takzvaná „Hollywoodska desiatka“. Postupom času sa na listinu dostalo 300 umeleckých osobností z oblasti  filmovej, rozhlasovej a literárnej  tvorby. Niektorí, ako napríklad Charlie Chaplin , museli opustiť USA, aby mohli ďalej pracovať.

Začiatkom 50tych rokov sa práca Výboru zamerala aj na vedeckú oblasť. K najznámejším osobnostiam, ktoré sa stali predmetom jeho záujmu, patria najmä Robert Oppenheimer , jeden z konštruktérov americkej atómovej bomby , Albert Enstein a fyzik Edward Condon, jeden z priekopníkov  kvantovej mechaniky , ktorý sa podieľal aj na vývoji radaru a atómovej bomby. V 50tych rokoch sa stal významný zoznam  vytvorený otvoreným  antisemitizmom. Dňa 23. septembra 1947 sa 43 pracovníkov štúdií, väčšinou scenáristi a režiséri, dozvedeli, že budú predvolaní do Washingtonu ako svedkovia pred kongresový Výbor pre vyšetrovanie neamerickej činnosti (HUAC). Devätnásti z nich už dopredu oznámili, že odmietnu poskytnúť akékoľvek informácie o svojej politickej orientácii, lebo to právo im zaručovala ústava. To viedlo HUAC k tomu, že sa zameral na túto skupinu rebelov, ale aj tak stihol v určenom termíne vypočuť len jedenástich. Boli medzi nimi známi scenáristi, ako Bertold Brecht, Lester Cole, Alvah Bessie, Ring Lardner, John Lawson, Albert Maltz, Samuel Ornitz, Adrian Scott, Dalton Trumbo a režiséri Herben Biberman a Edward Dmytryk. AntisemitaRankin si musel radosťou šúchať ruky. Väčšina z nich mala židovský pôvod.

Jeden príklad za všetky. Donalt TRAMBO sa narodil v roku 1905, bol jedným z najnadanejších scenáristov, ktorí  boli zaradení do tzv. Hollywoodskej Desiatky. V roku 1947 bol obvinený za nepovolené ľavicové názory, bol obvinený z nedovoleného zločineckého  spolčovania sa s komunistami. ( Skôr ako začali akékoľvek procesy v Československu) Odmietol vypovedať pred zvláštnym kongresovým  výborom, dostal v roku 1950 11 mesačný trest väzenia. Zaradením na čiernu listinu nesmel vykonávať svoju prácu a preto napísal viac ako 30 scenárov k významným filmom pod rôznymi pseudonymami. Jeho film Odvážny získal za scenár OSCARA, skoro nik však nevedel , že kto to je. Spolupracoval s Kirkom Douglasom, na filme Spartacus (1960) ktorý rebelsky trval na tom, že na titulkoch bude uvedené pravé meno scenáristu. Tým v podstate padla opodstatnenosť čiernej listiny a tí ktorí ešte tvorili mohli znova tvoriť pod svojim menom.  Americké vlezprdelky síce ešte organizovali pred kinami pri premiérach po celých štátoch protesty, no napokon neuspeli.  Všetky obvinenia z konca 40. a začiatku 50. rokov bola neskôr odvolaná a Dalton Trumbo bol, najmä zásluhou Zväzu amerických spisovateľov, plne rehabilitovaný. Malo to  tiež za následok, že pôvodné titulky mnohé filmom museli byť počas digitalizácia pre súčasnú  DVD distribúciu digitálne opravené a meno Daltona Trumbo bolo do titulkov jednotlivých filmov navrátené resp. uvedené správne. V 1954 získal prvú sošku za film Prázdniny v Ríme, druhú pod krycím menom Ian McLellan Hunter., druhého v roku 1957 za rodinný film The Brave One, rovnako pod pseudonymom. Prevzal si ho pod pravým menom až v roku 1971. Naši diváci ho môžu poznať asi vďaka výbornému filmu The Papillon ( Motýlik) ktorého scenár napísal v roku 1973, kde zažiaril Steve Mc Qeen či Dustin Hoffman.

Známe obete týchto činností je podobne dlhý ako tých v československu, za všetkých spomeniem Manželov Rosenbergovcov, ktorých obvinili zo špionáže pre ZSSR , mali im údajne dodať plány na zostrojenie vodíkovej bomby. A tak tu máme ďalšiu paralelu medzi vtedajšími pomermi v USA a východnej Európe. Zatiaľ čo v USA súdili manželov Rosenbergovcov ako sovietskych špiónov, v Československu stála pred súdom Milada Horáková a jej skupina nepriateľov socializmu pripravujúcich zvrhnutie vlády. O rok neskôr sa začali procesy so špiónmi Západu priamo v špičke Komunistickej strany Československa.

Celý proces s Rosenbergovcami bol od začiatku rovnako čudný, ako boli tie, ktoré sa odohrávali v Prahe. Manželia Rosenbergovci sa nikdy nepriznali, obžaloba nemala žiadne priame dôkazy, sudca urobil niekoľko procesných chýb a obhajca bol nevhodný na taký zložitý proces, lenže mnohí skúsenejší odmietli prevziať prípad z obavy o svoju kariéru. Stávalo sa totiž, že počas iných procesov skončil vo väzení samotný obhajca ako sympatizant s komunizmom. Potom ale nastal obrat. Greenglass bol povolaním mechanik, nemal teda žiadne teoretické vedomosti o jadrovej fyzike, ale v predvečer procesu sa zázračne rozpamätal na detaily a dokázal napriek dlhej časovej odluky od udalostí, spamäti nakresliť zložité náčrty, ktoré údajne poskytol počas vojny Rosenbergovcom. Obhajca Emanuel Bloch dospel k názoru, že vo vyšetrovacej väzbe ponúkli Greenglassovi ako „obchod“ miernejší trest, ak obviní svoju sestru a švagra. Dôkazy boli také nepresvedčivé a vláda tak súrne potrebovala zabodovať, že minister spravodlivosti Herbert Brownell ponúkol manželskému páru milosť, ak sa priznajú. Rosenbergovci odmietli pristúpiť na tento obchod, a tak 19. júna 1953 obaja skončili na elektrickom kresle. David Greennglass, ktorý sa priznal, že to bol on, kto prepašoval dokumenty z Los Alamos, si odsedel iba desať rokov.  Dopad týchto procesov zasiahol aj otca Atómového programu USA a jeho riaditeľa Roberta Oppenheimera, ktorý bol označený za sympatizanta komunizmu a prišiel o previerky a prácu. Pritom to bol on , čo dal USA atómovú a vodíkovú bombu.

Pálenie kníh ako za Hitlera zasiaholo aj USA. N ahraniciach končili paradoxne aj autori, ktorých pálili nacisti, V plameňoch skončili nielen diela sovietskych autorov, ale aj pálili sa aj knihy Howarda Fasta, Uptona Sinclaira, Thomasa Mana, ba dokonca aj Ernesta Hemingwaya. Ako vtedy ironicky poznamenal senátor Thomas Hennings zo štátu Missouri, nariadenie postihlo v niektorých prípadoch aj jeho krajana Marka Twaina. FBI dokonca vytvorila zoznam podozrivých, ktorí by mali byť v prípade výnimočného stavu zatknutí a odoslaní do koncentračných táborov. Na zozname sa ocitlo celkove 26 tisíc osôb, medzi nimi poprední odborári, spisovatelia, umelci, profesori. Neskôr tam svoje meno objavil aj známy spisovateľ Norman Mailer a na zoznam dodatočne zaradili aj tvorcu jadrovej bomby Roberta Oppenheimera. Pritom mnohí zo zoznamu nemali s komunizmom nič spoločné. V tom období stačilo, keď niekto verejne vyhlasoval, že je liberál.  Ako poznamenal jeden z členov komisie HUAC, „každý komunista začínal ako liberál“. Novodobý hon na čarodejnice teda naozaj nadobudol doslova podobu masovej hystérie a nezaostal ani za činnosťou španielskej inkvizície. Bola to doba, keď vo voľbách stačilo obvinenie, že súper sympatizuje s komunizmom a o výsledkoch volieb už bolo vopred rozhodnuté. Takto si svoje miesto v Senáte zabezpečil aj istý Richard Nixon, najmä keď obvinenie okorenil pikantériou. Svoju konkurentku Helen Douglasovú označil počas kampane roku 1950 ako komunistickú sympatizantku, ktorá je „ružová až po nohavičky“. Samozrejme, že vyhral.

Počas obdobia mccarthizmu FBI preverovala celkove 13,5 milióna ľudí, čo bolo takmer 20 percent všetkých pracujúcich Američanov. Takmer 12 tisíc stratilo zamestnanie vo federálnych inštitúciách a najmenej 300 ľudí sa ocitlo na Čiernej listine Hollywoodu.

Počas tohto obdobia boli dve osoby obvinené zo špionáže v prospech Sovietskeho zväzu a skončili na elektrickom kresle. Päť ľudí bolo zavraždených z politických dôvodov, z toho dvaja vo väzení. Šesť ľudí zomrelo na následky vyšetrovania a pätnásti spáchali samovraždu.

Zakončím tento blog citátom Daltona Trumbo, ktorý preniesol v roku 1970 pri preberaní ceny za svoje dielo od zväzu amerických scenáristov.   „neboli ani dobrí, ani zlí, ani anjeli, ani diabli. V tomto i druhom tábore boli len obete čiernej listiny.“

Ak hodnotíme obdobie prenasledovania v Československu , nemali by sme zabúdať, že rovnako  boli prenasledovaní aj ľudia priamo v USA.

P.s.: ZSSR je na samostatný minimálne trojčlánok, preto som sa mu v tomto blogu nevenoval. Tam bol prenasledovanie a zabíjanie  v milionoch od nástupu Stalina k moci  až po jeho smrť….