Pohľad z bufetu

Predložený mierový plán víťazstva v domácom parlamente sa stretol s ováciami poslancov. Zamysleli sa vôbec čo si vlastne vypočuli? Ich prezident sa opäť pokúsil vtiahnuť NATO do vojny s Ruskom, hoci z USA jasne odznelo , že riziko jadrovej vojny je vysoké a Ukrajina už nie je prioritou pomoci. Oni majú teraz prioritu pomôcť svojmu dlhoročnému spojencovi Izraelu, kde poslali okamžite svoje najmodernejšie systémy PVO THAAD aj s obsluhou a bez váhania im idú pomôcť ničiť Iránske rakety už vo vesmíre , teda vo výškach 100-150 km. Nad Ukrajinou odmietli zostreľovať rakety letiace z Ruska na tamojšie ciele. Nič jasnejšie ako Ukrajina nie je Izrael a Rusko nie je Irán byť povedané nemôže. Ak sa pozrieme do histórie pomoci USA napríklad vo Vietname či Afganistane, tak vidíme rovnaký obraz, ktorý sa bude odvíjať aj na Ukrajine. Vietnamská vojna 1964-1975 je príkladom ako po splnení svojich cieľov opustia USA svojho spojenca a nechajú mu doriešenie konfliktu na jeho pleciach. Financujú ho ďalej, no omnoho menej intenzívne ako keď sa tam podieľali na operáciách. Vrchol účasti USA bol v apríly 1969, keď tam mali 543 000 vojakov, potom sa začal ich počet postupne znižovať. Do konca roka opustilo územie bojov 115 000 vojakov a sťahovanie pokračovalo aj v roku 1970. Všetka obrana zostala na juhovietnamskej armáde. Dohoda medzi USA, Južným Vietnamom, Vietkongom a Severným Vietnamom bola nakoniec podpísaná koncom januára 1973 v Paríži. Mali sa ukončiť bojové operácie všetkých bojujúcich strán, a USA mali stiahnuť zvyšok svojich vojakov z Vietnamu v priebehu 60 dní.

Juhovietnamský prezident Thieu označil dohodu za faktickú kapituláciu svojej krajiny.  1. mája 1975, sa vyše desať rokov trvajúce boje skončili.2. júla 1976 vznikla zjednotením Vietnamskej Demokratickej republiky a Vietnamskej republiky Vietnamská Socialistická republika.

20 rokov prítomnosti USA v Afganistane skončilo útekom v auguste 2021, moc prevzal Taliban ktorý bol ich nepriateľom.

Máme príklad Nemeckého riešenia, kde sa ponechala ZSSR časť územia Nemecka v roku 1945. Napokon bolo Nemecko zjednotené 3.októbra 1990, teda rozdelenie trvalo 45 rokov. Toto navrhuje Čínsko- Brazílsky plán ukončenia konfliktu.

Ukrajinu podporovali USA od násilného prevzatia moci na Majdane 2014 a tvrdili že do úplného vyhnania rusov z Krymu. Svoje ciele však dosiahli a poučení z Vietnamu a Afganistanu tam však neposlali oficiálne žiadne svoje vojenské sily, len zbrane a peniaze.

Zelenského plán nie je dobrý, dáva ultimáta západným podporovateľom aj Rusom. Nemožno ho nazvať mierovým ak existuje vysoké riziko tretej svetovej vojny. A určite neberie do úvahy možnosť, že Rusi nebudú súhlasiť s jeho hlavnou časťou – okamžitým vstupom Ukrajiny do NATO. Mierový plán víťazstva je nezmyselná fráza. Ak vyhrám, podpíšem kapituláciu nepriateľa, nie mier…….. Ak chcem mier, dosiahnem ho rokovaním, a to sa nenazýva víťazstvo. A napokon. Kto je Zelenskyj – diktátor alebo prezident? Pretože prezident by sa správal presne naopak ako on. Vypracoval by plán na ukončenie vojny, nechal by ho odsúhlasiť svojim parlamentom a potom by hľadal podporu u spojencov na celom svete. Je mi ľúto, že svet prinútil slovanské národy bojovať medzi sebou, aby niektorí dosiahli svoje globálne ciele. Európa je oslabená, Rusko je oslabené, Ukrajina je takmer zničená. Nie je to v záujme Európy, nie je to v záujme Ukrajiny a Ruska. Len slepí politici Európskej únie nevidia, že sme sa všetci spoločne chytili do pasce, z ktorej má prospech niekto iný. Držím palce ukrajinskému národu, aby dokázal ukončiť túto vojnu čo najskôr za rokovacím stolom. Ona totiž nemá riešenie v konvenčnom vojenskom strete. Konflikt sa dostal do stavu, kedy USA končia s masívnou podporou, všetko nechajú na Európsku úniu. Tá však nespustila vojnovú výrobu a v podstate okrem tľapkania po pleci rukou s eurami nemá ako pomôcť. Sankciami proti Rusku je oslabená, rast HDP Nemecka niekoľko desatín percenta je omnoho nižší ako 4,5% v Rusku. Zostali sme energeticky závislí od USA a o to asi šlo. Ukrajinskou chybou bolo, že ignorovala „globálny juh“, hoci jeho predstavitelia chodili do Kyjeva a snažili sa komunikovať. Hovorí sa o odvolaní vrchného veliteľa Syrského, lebo jeho nástupom sa nič nezlepšilo, posun na celom fronte je smer západ. Kurské dobrodružstvo nevyšlo, ruská armáda nestiahla z Donbasu sily na zastavenie prielomu na ich územie. Okamžite sa prihlásilo 35 000 dobrovoľníkov, lebo im bolo prezentované, že veľkú časť vojska v tej oblasti tvoria dobrovoľníci zo štátov NATO. Zvýšilo to morálku ruského obyvateľstva a stúpla podpora Putina. Od 6. augusta získali asi 1000 km2 v Sudžanskom výbežku, predná línia sa utrhla od zásobovania a bolo zle. Zistili že Starlink ako spojenie v Rusku nefunguje, lebo je rušený, stratili jednotky medzi sebou kontakt a dostali sa do chaosu. Už od začiatku októbra strácajú skoro polovicu dobitého územia a majú veľké straty. Pritom im tieto vojská chýbajú v centrálnom a južnom smere. Namiesto toho aby rýchlo opustili ruskú pôdu, snažia sa tam, udržať, len kôli politickému príkazu a nie strategickej výhode, ktorá prestala existovať. Ak padne Syrskyj, bude to pokyn pre jeho nástupcu, aby vytvoril ešte pred zimou novú obrannú líniu a aj za cenu straty územia ju obsadil a zodolnil. Zabráni tak strate najcennejšieho a to sú ľudské životy.

Rusi použili novú taktiku, vpred idú malými skupinami po krídlach, obchádzajú dobre opevnené body, ktorým keď hrozí obkľúčenie sú vyprázdnené bez boja. Takto sa posúvajú neustále vpred a už sú na poslednej obrannej línii, ktorá bola budovaná od roku 2014. Prichádza obdobie „rasputice“ keď bude nemožné pohybovať s av poliach a mimo spevnených komunikácií. Nastane obdobie dažďa a hmiel, to vyradí tak populárne drony a všetko zostane zasa na delostrelectve. To však obrancovia už nemajú v dostatočnom počte a tak sa výhoda útočiacich prejaví ešte viac. Gerasimov taktikou „pomaly ďalej zájdeš“ dosiahol od jari operačného posunu na celej dĺžke frontu. Neustály tlak bráni Ukrajincom manévrovať silami a prostriedkami, sú im preťaté logistické tepny, bráni im to v zásobovaní a rotáciách živej sily. Zastavia sa Rusi na geografickej hranici štyroch oblastí pripojených k Ruskej Federácii? Predpokladám že tú hranicu nedosiahnu teraz v jesennej operácii, no v zimnej by mohli. Rusi už mesiac nenapadli energetickú sieť Ukrajiny, pravdepodobne vyhoveli kolegom z BRICSU, ktorí nechcú humanitárnu katastrofu medzi civilným obyvateľstvom To je dialóg s „ Globálnym juhom“ od ktorého Rusko očakáva podporu hlavne v ekonomickej sfére. Nemyslím si, že by chceli okupovať nové oblasti ako Charkovskú, Sumskú či Černigovskú. Nie je to v ich záujme. Je však možné, že juh Odeskej oblasti ešte budú chcieť obsadiť, aby odpojili Ukrajinu od prístupu k Čiernemu moru. To sa nedá uskutočniť ani v zimnej operácii. Preto treba začať rozhovory čo najskôr, lebo hrozí aj táto alternatíva. Kolektívny západ nie je ochotný riskovať nukleárny konflikt s Ruskom. V Európe to bude Anglicko a Nemecko s Francúzskom, na ktorého pleciach napokon zostane všetka hlavná ťažoba tohto konfliktu. Ani jeden z týchto štátov nezaviedol vojnovú výrobu, nie je teda pripravený ka priamy konflikt s Ruskom. Podpora súčasných elít týchto štátov výrazne klesá, hrozí nástup krajnej pravice , čo sa prejavilo už v malom Rakúsku ( Slobodná strana). Ešte väčšia záťaž konfliktom by bola pre Európske elity smrteľná. USA sú už sústredené na konflikt Izraela s Iránom a je jedno kto vyhrá prezidentské voľby. Ukrajina má jednoducho smolu a musí si uvedomiť, že nie ona môže diktovať podmienky aj západu aj Rusku. Ten pokus Zelenského je úplne mimo realitu. Ich vojenskou úlohou je vyrovnať líniu frontu aj za cenu straty území a pred zimou zaujať novú obrannú líniu, ak ju stihnú vybudovať, lebo n tej terajšej je len otázkou času kedy sa prevalia. Želám im aj nám zdravý rozum a rýchlu dohodu. Podmienky dohody nemôžu byť stanovené žiadnou zo strán vopred, musia k nim prísť spoločne za rokovacím stolom. Utópia hraníc z roku 1991 zo strany Kyjeva je rovnaká, ako utópia Moskvy stiahnutia sa NATO na hranice roku 1992 .

Znova musím pripomenúť staré židovské príslovie, „ Mier je často dôležitejší ako pravda“. Pre oboch zasa platí Aristotelovo múdro- „Nestačí vyhrať vojnu; je dôležitejšie organizovať mier.“

reakcie sveta:

• Ukrajina musí „vytriezvieť“ a uvedomiť si nezmyselnosť politiky, ktorú presadzuje. Uviedol to v stredu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov
  – „To, že takýto plán navrhli, je silným signálom od Volodymyra Zelenského a jeho tímu. To však neznamená, že tu môžem povedať, že podporujem celý plán, to by bolo trochu náročné, pretože je tu veľa otázok, ktorým musíme lepšie porozumieť,“ uviedol holandský expremiér Mark Rutte, ktorý začiatkom októbra na poste šéfa NATO vystriedal Stoltenberga.

• Wall Street Journal, -Bidenova administratíva bola znepokojená tým, že plánu chýba komplexná stratégia a že ide len o prebalenú požiadavku na viac zbraní a zrušenie obmedzení používania dlhých zbraní. rakety na dostrel. Analytici na Ukrajine aj na Západe tiež naznačili, že Biely dom chce ukázať, že sa chce vyhnúť ďalšej eskalácii s Ruskom v období pred prezidentskými voľbami v USA.

• Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena nie je nadšená z takzvaného plánu víťazstva ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, napísal s odvolaním sa na amerických a európskych činiteľov denník The Wall Street Journal

• „NATO hľadá znamenitú rovnováhu medzi udržiavaním ukrajinskej obrany a zároveň sa snaží deeskalovať konflikt a minimalizovať riziko priameho konfliktu s Ruskom,“ povedal pre The Epoch Times Andrew Corbett, prednášajúci na Katedre obranných štúdií na King’s College London. „V konečnom dôsledku je to nedôsledné, pretože to jednoducho predlžuje agóniu Ukrajiny,“ povedal Corbett.