Pohľad z bufetu

Kedysi som mal výbornú pamäť a dalo sa na ňu spoľahnúť. Celé moje roky učenia, a nebolo ich málo, len asi 20, som nemal problémy s pamäťou. Po prečítaní aj komplikovaných vecí som ich vedel reprodukovať a tak mi nerobilo učenie žiaden problém. 9 rokov ZDŠ, 4 roky strednej 5 rokov vysokej a 2 roky nadstavby vysokej utiekli a pamäť ma nikdy nesklamala. Dokonca ani v práci nikdy nezlyhala. Pri písaní svojho životného príbehu som si spomenul na také veci, ktoré si väčšina mojich spolužiakov dávno nepamätala, až keď si to prečítali spomenuli si, že ozaj… toto sme vyvádzali pred štyridsiatimi rokmi. Knihu mi vydalo vydavateľstvo a mal som z nej ohromnú radosť, už ju aj vypredala. Mal som obdobie hľadania kľúčov, či okuliarov, no to bolo len systémovými chybami a nie pamäťou. Nedával som ich permanentne na rovnaké miesto. Odkedy som si zvykol na systém, už nehľadám.

Dnes som však prvý krát narazil na zlyhanie pamäte a to v priebehu hodiny hneď tri krát. Mám traktorovú kosačku a každý týždeň kosím okolo domu asi 3000m2 trávnika, zbytok je dom, stromy a skalka s jazierkom. V nádrži som mal asi len tretinu benzínu a tak pri ceste do mesta som musel nejaký kúpiť. OK, včera som si nachystal 10 litrovú bandasku aby som dnes na ňu nezabudol. Ráno skočím do auta a hor sa za dôchodcovskými povinnosťami. Vediem taký klub leteckých dôchodcov, kde sme pripravovali program pre nás dedkov na dva mesiace dopredu. Odtiaľ do obchodu a potom na to palivo. Zastavím na pumpe a…. v kufri nie je sviňa.. lebo som ju zabudol preložiť z auta do auta, na poslednú chvíľu som šiel iným ako som včera plánoval.. No dobre, veď kúpim inú… Mali asi za 4,30 evri 5 litrovú, to mi bude stačiť. “ Vezmem si túto , zaplatím ju spolu s palivom,“ ukazujem predavačke a trielim ku stojanu… Zvesím pištoľ a napchám do nej 5,5 litra.. Idem dnu zaplatiť…. “to je tých 5,5 litra nafty?“ pýta sa predavačka pri pohľade na mňa keď som prišiel na rad…. „“ akej nafty?? veď mám kosačku na benzín, štvortakt“ odpovedám.. „“ Stojan ukazuje naftu mladý pánko“ odpovie ironicky s úškľabkom premeriavajúc si moje šediny… A kruwa.. zle som natankoval, mám autá na naftu a tak som automaticky siahol po pištoli s naftou , zabudnúc že to tankujem pre kosačku… „“ Môžem to vrátiť?“ Hlesnem nesmelo s vystrašeným pohľadom.. „ A kam by som si to dala?“ Ona nato …mňa hneď napadlo kam, no neodvážil som sa vtipkovať… A tak vychádzam z benzínky s novou bandaskou plnou nafty, ktorú do kosačky nedám. Ja debil! Toto sa mi ešte nestalo. Teraz len aby som to do nej nenalial, to by ten motor nerozdýchal. Prichádzam domov , na oblohe sa kopia mraky, idem rýchlo kosiť. Vycúvam zo záhradnej kôlne, odklopím kapotu, je ho tam len len… beriem bandasku nasadím ten lievik a strčím ho do plastovej nádrže… „ čo som si to hovoril?“ v hlave počujem škodoradostný smiech.. lej lebo zmokneš.. vtom ma oblial studený pot.. LEN ABY SOM SI TÚ NAFTU DO TRAKTORÍKA NENALIAL.. rýchlo trhnem rukou vzad, pár kvapiek do nádrže pár na zem…. Tretí krát som zabudol na čo som pred chvíľkou myslel, šľak aby trafil tú krátkodobú pamäť! Pokosil som s tým málom čo som mal v nádrži, pri parkovaní v kôlni mi už začínal motor kašľať… Teraz musím rýchlo tých 5 litrov nafty vliať do nádrže auta, aby som to zajtra nepoužil v malej kosačke.. Somár starý….