Pohľad z bufetu

O niekoľko rokov neskôr, usúdi chlapík v Bielom dome, že ten režim je tam predsa zasa nedemokratický ( čo z toho že ho pomáhal inštalovať k moci proti ruským okupantom jeho predchodca) a vyšle do toho istého Afganistanu svoje vojská šíriť demokraciu. Píše sa rok 2001. Zvrhne režim čo sám pomohol inštalovať a šírenie demokracie a slobody pokračuje. Nikoho neinteresuje, že sa začne boj medzi kmeňovými náčelníkmi o moc a že začnú hynúť desiatky a stovky miestnych obyvateľov rukou svojich spoluobčanov. Priniesli sme vám mier, vykúpený galónmi vašej krvi.. a to je predsa dobre. A zomierajú aj stovky a tisíce synov obyčajných amerických rodín. Ba čo viac, do spravodlivého šírenia mieru a demokracie sú zatiahnuté aj iné štáty sveta a kladú za spravodlivosť svoje životy vo vyprahnutých skalnatých údoliach a púštnych pieskoch. Od decembra 2001, kedy prodemokratické sily pomohli inštalovať demokratického Hamída Karzaía a nič nezmenilo ani v roku 20010. Až muž v Bielom dome začne chápať, že tam neuspeje, tak rozhodne o stiahnutí svojich synov inam. A presviedča sám seba že urobil dobre a posilnil celosvetový mier. Presne tak isto ako to robil pred dvoma desiatkami rokov muž z Kremľa.

Obom nevadia mŕtvi svoji ani miestni, veď mier a demokracia stojí za tú obetu.

Medzitým sa muž z Bieleho domu snaží zbaviť svet tyrana v inom štáte. Ano, sú tam tri kmene a jeden terorom drží poriadok na celom území. Napadneme ho teda v aliancii mierotvorcov, zvrhneme, odsúdime a popravíme. Dva dovtedy utláčané kmene jasajú za pomoci svetovej aliancie sa chopia moci. A je tam lepšie?? Už desať rokov po uchopení moci každý deň desiatky mŕtvych, domácich synov aj synov svetovej aliancie. Žiaden obrat k lepšiemu svetu, žiadne prevzatie umelo inštalovanej demokracie západu. Nič z toho sa nekoná, len zomiera denne viac ľudí ako za toho tyrana.

Prichádza doba zhadzovania tyranov-2011. Padajú režimy na severe Afriky jeden za druhým. Je na rade najväčší tyran. Ten sa nemieni vzdať a pošle vojsko na „svojich“ ľudí. Je zrejmé že v tejto krajine bol asi 40 rokov pokoj, lebo miestny vládca uchopil moc dostatočne pevne a vládol niekoľkým desiatkam inak nepriateľských kmeňov. A svet sa nepoučil a ide znova rozhodovať o zvrhnutí vládcu a nastolení demokracie.

Naša pani premierka musí urobiť ťažké rozhodnutie. V ten deň kedy do médií prehlásila, že sme za iné ako vojenské riešenie konfliktu, musí prijať rozhodnutie o odsúhlasení riešenia šírenia demokracie silou. Zachová svoj žensko politický postoj a zatiaľ nesúhlasí s použitím sily napriek nátlaku Francúzska a iných veľkých. Celý demokratický svet je zaneprázdnený zhadzovaním tyranov a šírením demokracie. Až tak veľmi že sa ani neunúva obzrieť sa do roku 1979 a posúdiť akože sa to podarilo vtedy mužovi z Kremľa. Aké dosiahol výsledky a akáže to demokracia po jeho zásahu v danom teritóriu nastala. Že mier nepripomínala ani zďaleka , že ľudí až po dnešok zahynulo desať tisíce a nič sa v danom regióne nezmenilo k lepšiemu. A tak bez ohľadu na zhodnotenie takýchto krokov z nedávnej minulosti, čo priniesli len tisíce mŕtvych a permanentný konflikt ideme v rovnakom počínaní pokračovať. Veď je to tyran čo útočí na svoj vlastný ľud. Ani nás nezaujíma percento proti ktorému útočí, lebo sme presvedčení že máme pravdu. Je o tom presvedčený aj obyčajný človiečik toho štátu?? Ba čo viac, máme predstavu kam sa konflikt vyvinie? Či ako v každom štáte kam sme sa dali šíriť svoju západnú demokraciu nenastane obdobie dlhého zabíjania svojich bez evidentnej zmeny k lepšiemu aj po desiatkach rokov?

Afganistan si pamätám a nie som si istý že od toho zásahu v 1979om sa niečo zmenilo k lepšiemu. Doteraz sa má ten biedny človek v tom regióne rovnako biedne ako sa mal, len mu vládne iný vodca a potláča iné kmene. S lepším životom to nemá vôbec nič spoločného, ano lepšie je len tým čo v tom boji za demokraciu zahynuli. Tí už nemajú žiadne starosti.

Keď sa na to pozriem s odstupom času, každý šíriteľ mieru a demokracie dopadol rovnako. Seba presvedčil o super kroku pre celý svet, ale bieda a smrť v regióne zostala. Preto sa snažím prísť na podstatu tohto kroku, lebo vidím že to nie je určite šírenie demokracie, spravodlivosti ani mieru. Nikde sme ho totiž zatiaľ nedosiahli. A to prešli desiatky rokov a prax nám ukazuje, že strategický cieľ čo sa mieru a demokracie  týka nebol dosiahnutý. Chcem, aby nikde na svete nevládli tyrani, chcem aby bolo všade žiteľno pre všetkých, hlavne pre tých čo sa tam narodili. ALE….

Vyvstáva teda otázka: ČO JE V TÝCHTO PRÍPADOCH STRATEGICKÝM CIEĽOM PRI DANOM POSTUPE???