Prečo by som neplatil teraz za “neviditeľnú F35“ ktorú mi niekto dodá po roku 2030, keď už bude viditeľná?

 

Česko sa rozhodlo pre F35 s dátumom dodania hlavného množstva lietadiel 8 až 10 rokov po podpise zmluvy, teda medzi rokmi 2032-2035.Dovtedy zostanú len jeho nevýhody, ako menšia nosnosť zbraní, horšia obratnosť, ktoré boli obetované za dnešnú radarovú viditeľnosť. Teda viditeľnosť z menších vzdialenosti. Jej horšie zachytenie z väčších vzdialeností sa týka výhradne klasických rádiolokátorov pracujúcich v pásme x, kde vďaka pohlcovaniu energie elektormagnetického lúča je ich povrch schopný odraziť minimum energie späť ku zdroju. To spôsobí, že nie sú viditeľné z 350km ale len z asi 90km, kedy už dávno použili svoje zbrane proti daným cieľom. Táto výhoda však zaniká, zavedením nových systémov detekcie vzdušných cieľov, ktoré sú už v štádiu zavedenia do výzbroje( Nemecko, Čína, Rusko, USA atd) Ide o pasívnu lokáciu alebo kvantové radary. Len v odrážkach naznačím ako to funguje a v akom stave vývoja a výroby sú.

Nemecko (a iné krajiny) používa pasívne detektory na zistenie vzdušných cieľov, ktoré fungujú na princípe odberu a analýzy elektromagnetických signálov bez vlastného vyžarovania energie (na rozdiel od aktívnych radarov).

Hlavné typy pasívnych detekčných systémov a ich princípy:

1. Elektro-optické/Infračervené (EO/IR) senzory

  • Princíp: Detekujú tepelné žiarenie (infračervené vlnové dĺžky) alebo vizuálny obraz cieľov (lietadlá, drony, rakety).
  • Výhody:
    • Nenápadné (žiadne vyžarovanie, len prijímanie).
    • Efektívne proti stealth cieľom (nízko odrazové radary).
  • Príklady:
    • Systémy ako IRST (InfraRed Search and Track) – používa napr. Eurofighter Typhoon.

2. Pasívne radiolokačné systémy (ESM – Electronic Support Measures)

  • Princíp: Zachytávajú rádiové signály z nepriateľských radarov, komunikačných systémov alebo vlastných emisií lietadiel (napr. IFF transpondery).
  • Výhody:
    • Detekcia bez odhalenia vlastnej polohy.
    • Schopnosť identifikovať typ cieľa podľa frekvencie a modulácie.
  • Príklady:
    • Systémy ako „Kalaetron“ (Thales) alebo „ESM“ súčasti ELINT (Electronic Intelligence).

3. Pasívne radary (PCL – Passive Coherent Location)

  • Princíp: Využíva odrazy existujúcich signálov (TV, FM rádio, mobilné siete) na detekciu cieľov.
  • Ako to funguje:
    1. Systém zachytáva priamy signál (napr. z FM veže).
    2. Zároveň sníma jeho odrazy od lietadiel.
    3. Porovnaním oneskorenia a Dopplerovho posunu vypočíta polohu a rýchlosť cieľa.
  • Výhody:
    1. Nedá sa odhaliť (nevyžaruje vlastnú energiu).
    2. Ťažko rušiteľné (používa civilné signály).
  • Príklady:
    1. Nemecký „SPEXER“ pasívny radar (Hensoldt).
    2. „TwInvis“ (Hensoldt) – používa DVB-T signály.

4. Akustické detektory

  • Princíp: Mikrofónové polia zachytávajú zvuk lietadiel/dronov.
  • Využitie:
    • Mestská protivzdušná obrana.
    • Detekcia nízko letiacich cieľov.

Prečo Nemecko používa pasívne systémy?

  • Nenápadnosť: Neodhaľujú pozíciu vlastných jednotiek.
  • Odolnosť proti rušeniu: Ťažšie zasiahnuteľné elektronickým bojom.
  • Účinnosť proti stealth technológiám: Pasívne radary a IRST dokážu detekovať i ciele navrhnuté proti aktívnym radarom.

Záver

Nemecko kombinuje viaceré pasívne technológie (IRST, ESM, pasívne radary) na vytvorenie komplexnej situačnej obrazovky bez potreby aktívneho vyžarovania. To je obzvlášť dôležité v modernom elektronickom boji, kde môže byť radarová emisia smrteľnou nevýhodou.

 

Fotonový radar (známy aj ako kvantový radar alebo radar využívajúci kvantové prepojenie – Quantum Illumination Radar) je perspektívna technológia, ktorá využíva kvantové vlastnosti fotónov na detekciu cieľov s vyššou presnosťou a odolnosťou voči rušeniu. Momentálne je však stále vo fáze experimentálneho vývoja a má niekoľko kľúčových výziev.

Nemecký pasívny radar „SPEXER“ od Hensoldt – podrobné technické parametre a možnosti

Hensoldt (bývalá časť Airbus Defence) vyvinul pasívny radarový systém „SPEXER“, ktorý patrí medzi najpokročilejšie riešenia pre moderné elektronické prieskumné a protivzdušné systémy. Na rozdiel od klasických aktívnych radarov, SPEXER nevyžaruje vlastnú energiu, ale využíva odrazy existujúcich signálov (TV, FM, mobilné siete) na detekciu cieľov.

1. Základné technické parametre

Parameter Hodnota / Popis
Typ radaru Pasívny koherentný radar (PCL – Passive Coherent Location)
Frekvenčné pásmo VHF/UHF (TV, FM, DAB, DVB-T, GSM)
Max. dosah 200+ km (pre veľké ciele ako lietadlá)
Pracovný režim 3D sledovanie (azimut, elevácia, vzdialenosť)
Priebežná detekcia Viac než 100 súčasne sledovaných cieľov
Presnosť Azimut: <0,5°, Vzdialenosť: <50 m
Mobilita Nosič 8×8 (napr. MAN kolesový voz), možnosť statickej inštalácie
Odolnosť voči ECM Vysoká (pasívny režim ťažko odhaliteľný)
Integrácia Kompatibilný s NATO systémami (Link 16, IFF)

2. Ako funguje SPEXER?

Princíp pasívneho radaru

SPEXER využíva civilné signály (napr. televízne vysielanie DVB-T, FM rádio, mobilné siete) na detekciu vzdušných cieľov:

  1. Prijíma referenčný signál – zachytáva priamu vlnu z vysielača.
  2. Sníma odrazy od cieľov – lietadlá, drony, rakety menia čas a frekvenciu signálu.
  3. Koreluje dáta – porovná priamy a odrazený signál na určenie polohy a rýchlosti.

Výhody oproti aktívnym radarom

✅ Nenápadnosť – nevyžaruje, teda ho neodhalia RWR (Radar Warning Receivers).
✅ Odolnosť voči rušeniu – ťažko zasiahnuteľný elektronickým bojom (ECM).
✅ Nízke náklady – využíva existujúce vysielanie.
✅ Schopnosť detekovať stealth ciele – pasívne radary sú menej závislé na odrazovej ploche.

3. Verzie SPEXER

Verzia Charakteristika
SPEXER 200 Základná verzia pre stredný dosah (do 200 km).
SPEXER 600 Vylepšená verzia s väčším dosahom a vyššou presnosťou.
SPEXER Aero Varianta pre letecké aplikácie (protidronová obrana).
SPEXER Mini Kompaktná verzia pre mobilné jednotky.

4. Skutočné nasadenie a testy

  • Nemecká armáda testuje SPEXER ako súčasť protivzdušnej obrany.
  • Holandsko a Švédsko ho využívajú na monitorovanie vzdušného priestoru.
  • Ukrajina (neoficiálne) – údajne používa pasívne radary na detekciu ruských lietadiel bez rizika odhalenia.

5. Porovnanie s konkurenciou

Systém Krajina Dosah Výhody
SPEXER (Hensoldt) Nemecko 200+ km Najpokročilejšia pasívna technológia v NATO
TwInvis (Hensoldt) Nemecko 250 km Optimalizovaný pre DVB-T signály
Silent Sentry (Lockheed Martin) USA 150 km Starší systém, menej presný
Vera-NG (ERA) Česko 400 km Dlhý dosah, ale menej mobilný

6. Budúci vývoj

  • Integrácia s AI – automatická klasifikácia cieľov (drony vs. lietadlá).
  • Fúzia s aktívnymi radarami – hybridné systémy pre vyššiu spoľahlivosť.
  • Využitie 5G sietí – budúce verzie môžu využívať 5G signály pre ešte presnejšie sledovanie.

SPEXER je špičkový pasívny radar, ktorý mení pravidlá elektronického boja. Jeho schopnosť detekovať ciele bez vyžarovania vlastnej energie z neho robí ideálnu zbraň proti moderným stealth technológiám a elektronickému rušeniu. V budúcnosti môže byť kľúčovým prvkom inteligentnej protivzdušnej obrany NATO.

Na rozdiel od klasických aktívnych radarov, pasívne lokátory (PCL – Passive Coherent Location) nemôžu priamo navádzať rakety, pretože nevysielajú vlastný energetický lúč. Avšak môžu byť súčasťou hybridného navádzacieho systému. Tu je podrobný rozbor možných riešení:

1. Pasívny radar ako prostriedok detekcie a sledovania

  • Funkcia: SPEXER/TwInvis detekuje ciele pomocou odrazov civilných signálov (FM, DVB-T, GSM).
  • Výstup: Poskytuje presné súradnice (azimut, elevácia, vzdialenosť) a vektor rýchlosti cieľa.
  • Limitácia: Nemá aktivné navádzacie lúče pre polaktívne/semiaktívne riadenie (ako napr. SARH v systéme Hawk).

2. Možné spôsoby navádzania rakiet

A) Kombinácia s aktívnym radarom (Bistatický režim)

  • Princíp:
    1. Pasívny radar detekuje a sleduje cieľ (bez vyžarovania).
    2. Aktívny radar (napr. Hensoldt TRML-4D) krátko zapne presný navádzací lúč len v konečnej fáze letu rakety.
    3. Raketa s polaktívnym radarovým navádzaním (SARH) zachytí odraz od cieľa.
  • Príklad:
    1. Systém IRIS-T SLM môže dostať cieľové dáta od SPEXER a aktívny radar zapne až pri záverečnom zachytení.

B) Inerciálne navádzanie + datalink (Prijímacie povely)

  • Princíp:
    1. Pasívny radar určí polohu cieľa.
    2. Raketa odštartuje s predprogramovanou trajektóriou (inerciálne navádzanie).
    3. Prostredníctvom datalinku (napr. TWO-WAY LINK v systéme CAMM) sa aktualizuje poloha cieľa.
  • Príklad:
    1. MBDA CAMM (British Sky Sabre) – používa kombináciu datalinku a aktívneho radarového navádzania v konečnej fáze.

C) Pasívne navádzanie na emisie cieľa (HOME-ON-JAM)

  • Princíp:
    • Ak cieľ (lietadlo, dron) vyžaruje signály (radar, komunikácia), raketa môže byť navádzaná pasívne:
      • Antiradiačné riadenie (ako AGM-88 HARM, ale vo vzduch-vzduch verzii).
      • Infračervené navádzanie (IR – napr. IRIS-T).
  • Príklad:
    • SPEXER lokalizuje cieľ, potom raketa IRIS-T ho zachytí pasívne IR senzormi.

D) Hybridný systém s aktívnym radarom v rakete (ARH)

  • Princíp:
    1. Pasívny radar pošle rakete približnú polohu.
    2. Raketa s aktívnym radarovým navádzaním (AIM-120 AMRAAM, Meteor) sama vyhľadá a zasiahnu cieľ.
  • Výhoda:
    1. Nevyžaduje žiadne externé navádzanie po odpálení.

3. Skutočné nasadenie pasívnych radarov v PVO

  • Nemecko: SPEXER dodáva dáta do systému IRIS-T SLM alebo Patriot.
  • Ukrajina: Využíva pasívne radary Vera-NG na detekciu, potom odpáľa rakety NASAMS (aktívne navádzanie AMRAAM).
  • Čína: Experimentuje s kvantovými pasívnymi radarami pre navádzanie rakiet HQ-9.

4. Výhody a nevýhody pasívneho navádzania

Výhody Nevýhody
❌ Žiadne vyžarovanie → nízka detekovateľnosť ? Obmedzená presnosť bez aktívneho navádzania
? Efektívne proti stealth cieľom ? Závislosť na externých systémoch (datalink)
? Nízka cena prevádzky ⏳ Riešenie nie je plne autonómne

5. Budúcnosť: AI a fúzia senzorov

  • AI analýza: Pasívne radary budú schopné predpovedať trajektóriu cieľa pre presnejšie navádzanie.
  • Multi-senzorové systémy: Kombinácia pasívnych radarov + optoelektroniky + aktívnych radarov v jednej sieti.

Záver: Pasívne radary nepoužívajú priame navádzanie rakiet, ale slúžia ako:

  1. Detekčný a trackingový nástroj pre iné systémy.
  2. Prvotný zdroj dát pre hybridné riešenia (datalink + ARH/SARH).

Najpraktickejšie riešenie je kombinácia SPEXER + aktívny radar (napr. TRML-4D) + rakety s ARH (Meteor, AMRAAM). V budúcnosti môžu pasívne systémy úplne nahradiť aktívne radary v prvej fáze detekcie.

 

Aktuálny stav vývoja (2024) kvantových radarových systémov

1. Experimentálne úspechy

  • 2016: Tím vedený MIT (USA) demonštroval prvý funkčný prototyp kvantového radaru využívajúceho kvantové prepojenie (entanglement) fotónov. Systém dokázal detekovať objekty s vyššou citlivosťou ako klasické radary.
  • 2018: Čína otestovala kvantový radar na báze mikrovĺn s dosahom ~100 km, údajne schopný detekovať stealth lietadlá.
  • 2020: Kanadská spoločnosť Xanadu a Národný výskumný ústav Kanady (NRC) pracovali na kvantových radaroch pre detekciu dronov.

2. Hlavné technologické výzvy

  • Stabilita kvantového prepojenia: Fotóny sú veľmi citlivé na dekoherenciu (stratu kvantových vlastností vplyvom prostredia).
  • Nízka účinnosť detekcie: Kvantové radary vyžadujú extrémne citlivé detektory (napr. SQUID – Superconducting Quantum Interference Devices), ktoré sú drahé a zložité.
  • Obmedzený dosah: Súčasné prototypy majú krátky dosah (desiatky km), čo obmedzuje vojenské aplikácie.

Potenciálne výhody oproti klasickým radarom

✅ Odolnosť voči rušeniu: Kvantové prepojenie fotónov je ťažšie rušiť konvenčnými elektronickými prostriedkami.
✅ Lepšia detekcia stealth cieľov: Kvantová korelácia môže odhaliť nízko-odrazové objekty.
✅ Nižšia energetická náročnosť: Teoreticky môže byť účinný aj pri slabšom vyžarovaní.

Kedy sa dá očakávať praktické nasadenie?

  • 2025–2030: Prvé špecializované aplikácie (napr. protidronové systémy).
  • Po roku 2030: Možné vojenské nasadenie, ak sa vyrieši problém s dosahom a stabilitu kvantových stavov.

Ktoré krajiny aktívne pracujú na fotonovom radare?

  • USA (DARPA, MIT)
  • Čína (QUESS program)
  • Kanada (Xanadu, NRC)
  • EÚ (projekty v rámci kvantových technológií)

Záver :Fotonový radar je lákavá, no stále experimentálna technológia. Hoci už existujú funkčné prototypy, jeho praktické nasadenie bude závisieť od pokroku v kvantových technológiách a miniaturizácii zariadení. Ak sa podarí prekonať technické bariéry, mohol by revolucionalizovať elektronický boj a protivzdušnú obranu.

Čína v posledných rokoch intenzívne pracuje na vývoji kvantových radarov, pričom v roku 2018 oznámila úspešné testovanie mikrovlnného kvantového radaru s dosahom okolo 100 km. Tento systém by mal byť schopný detekovať stealth lietadlá (ako napr. americký F-35 alebo B-2) s vyššou účinnosťou než klasické radary.

Technický princíp: Kvantové prepojenie (entanglement) v mikrovlnnom spektre

Kvantový radar využíva párovo prepojené (entangled) fotóny – jeden sa pošle do priestoru, zatiaľ čo druhý zostáva v systéme. Keď sa „vyslaný“ fotón odrazí od cieľa, jeho kvantový stav sa porovná s „referenčným“ fotónom, čo umožňuje presnejšiu detekciu aj veľmi slabých odrazov.

Prečo práve mikrovlny?

  • Lepšia penetrácia: Mikrovlny (frekvencie ~1–100 GHz) sú menej ovplyvnené atmosférickými podmienkami ako optické kvantové radary.
  • Kompatibilita s existujúcou infraštruktúrou: Využíva podobné frekvenčné pásma ako konvenčné radary, čo zjednodušuje integráciu.

Detaily čínskeho testu (2018)

Podľa čínskych zdrojov (napr. China Electronics Technology Group Corporation, CETC) bol radar testovaný v realistických podmienkach s nasledovnými parametrami:

  • Dosah: ~100 km (pre stealth ciele, pre konvenčné ciele by bol vyšší).
  • Frekvenčné pásmo: Pravdepodobne Ka-band (26–40 GHz) alebo W-band (75–110 GHz) – takéto vysoké frekvencie sú vhodné na presnú detekciu.
  • Odolnosť voči rušeniu: Kvantová korelácia znižuje vplyv elektronického boja (ECM).

Ako to funguje v praxi?

  1. Generovanie prepojených fotónov: Laserový systém vytvorí dvojice prepojených fotónov (mikrovlnných).
  2. Vyslanie signálu: Jeden fotón je vyslaný ako „sonda“, druhý je uložený v systéme.
  3. Detekcia odrazu: Odrazený fotón je porovnaný s referenčným – kvantová korelácia umožňuje rozlíšiť skutočný signál od šumu.

Výhody oproti klasickým radarom

✔ Detekcia stealth cieľov: Kvantová korelácia dokáže odhaliť aj extrémne slabé odrazy, ktoré konvenčné radary nevidia.
✔ Odolnosť voči rušeniu: Kvantové stavy sa ťažko napodobňujú, čo znižuje účinnosť rušičiek.
✔ Nižšia pravdepodobnosť odhalenia: Pasívne kvantové snímanie je menej nápadné než aktívne radarové žiarenie.

Obmedzenia a výzvy

  • Teplotná citlivosť: Kvantové radary vyžadujú chladné prostredie (až blízko absolútnej nuly pre supravodivé detektory).
  • Komplexnosť: Systémy sú veľké a energeticky náročné (zatiaľ nevhodné pre mobilné platformy).
  • Krátky dosah: 100 km je stále málo pre strategickú protivzdušnú obranu.

Čínsky výskum v kontexte svetového vývoja

Čína je jedným z líderov v kvantových technológiách, spolu s USA a Kanadou. Okrem radarov pracuje aj na:

  • Kvantovej komunikácii (satelit Micius).
  • Kvantových počítačoch (spoločnosť Origin Quantum).
  • Kvantových senzoroch pre ponorky a lietadlá.

Súťaž s USA

  • USA (DARPA): Program „Quantum Sensors for Time and Navigation“ (QTSN) zameraný na kvantové radary.
  • Čína: Prioritná podpora vládou, najmä pre vojenské aplikácie.

Budúcnosť a potenciálne nasadenie

  • 2025–2030: Prvé nasadenie v špeciálnych misiách (protidronové systémy, ochrana kritických objektov).
  • Po roku 2030: Integrácia do protivzdušnej obrany ak sa podarí zväčšiť dosah a znížiť nároky na chladenie.

Čínsky mikrovlnný kvantový radar je pokročilý prototyp, ktorý ukazuje potenciál kvantových technológií v radarovej detekcii. Zatiaľ nie je dostatočne vyspelý na masové nasadenie, ale ak sa podarí prekonať technické bariéry, mohol by poskytnúť Číne významnú výhodu v elektronickom boji.

Takže záverom si dovolím konštatovať, že zavedenie do výzbroje F35 po roku 2030 je v podstate vyhodením finančných prostriedkov von komínom, lebo z jej dnešnej výhody nezostane po roku 2035 vôbec nič. Zamyslela sa súdružka ministerka obrany nad takýmito faktami, keď so širokým úsmevom a dobrým make-upom sa chválila podpisom tej zmluvy?

Dokonca aj prenos údajov medzi zemou lietadlami a riadiacimi centrami je odhaľujúcou stopou potom už viditeľného lietadla, je jedno že všetko bude zašifrované neprelomiteľným kódom. Digitalizácia bojiska je zároveň jeho achillovou pätou. A nové systémy neustále pribúdajú.

O čom sa u nás nesmie rozprávať. USA Európe znova vytkli jej stratu hodnôt.

02.06.2025

Potreba civilizačných spojencov v Európe Ministerstvo zahraničných vecí 27. mája 2025 Úzky vzťah medzi Spojenými štátmi a Európou presahuje geografickú blízkosť a transakčnú politiku. Predstavuje jedinečné puto vytvorené spoločnou kultúrou, vierou, rodinnými väzbami, vzájomnou pomocou v časoch konfliktov a predovšetkým spoločným západným civilizačným [...]

Morálka verzus zákon. Nič neporušíš, no môžeš prispieť aj k zabitiu z nedbanlivosti.

23.05.2025

Veľa krát sme solidárni a máme radosť, ak polícii prekazíme namerať vodiča auta idúceho vyššou rýchlosťou. Polícia denne zverejňuje polohy svojich dopravných hliadok na internete a kto má záujem pred dlhšou cestou si to môže skontrolovať. Všetci sme sem tam zablikali protiidúcim autám a upozornili ich na meranie rýchlosti. Cítime to ako kolegiálnu povinnosť a [...]

Demokrati žiadajú prezidenta o odňatie právomoci Vláde pri „pandemickej dohode“. Ide o zástupný alebo ozajstný problém?

19.05.2025

Práve som videl tlačovku tzv. Demokratov, ako chcú prinútiť prezidenta aby vzal kompetenciu schválenia „Pandemickej dohody“ na seba a odňal túto delegovanú kompetenciu vláde SR. Chcú aby ju Slovensko za každú cenu odsúhlasilo, lebo je výnimočne dobrá a výhodná. Tvrdia že ide len o spoluprácu a nie diktát… Tak som sa na ňu pozrel a našiel som toto: Pandemická [...]

ukrajina

Karma, potopenie Moskvy či „ruský Pearl Harbor“. Kremeľ zbesilo hľadá vinníkov ukrajinskej akcie, blogeri zatiaľ perlia

02.06.2025 14:54

V sklade, kde sa údajne kompletizovali drony použité v pri akcii sa uskutočnila razia ruskej polície a príslušníkov špeciálnych služieb.

Litva B9 SR NATO summit Vilnius Nauséda lídri uarus

Krajiny východného a severného krídla NATO podporujú členstvo Ukrajiny v aliancii

02.06.2025 14:51

Slovensko zastupuje prezident Peter Pellegrini.

SR polícia Martin prepadnutie sudkyňa ZAX

Brutálny útok pri Kežmarku: muž udieral a škrtil ženu káblom, zastavil ho až okoloidúci

02.06.2025 14:38

Policajná hliadka agresívneho muža zadržala a umiestnila do cely policajného zaistenia.

kolobežky, Banská Bystrica

Tínedžer na kolobežke zrazil ženu na chodníku v Spišskej Belej, utrpela ťažký úraz

02.06.2025 14:23

Ani jeden z účastníkov nebol pod vplyvom alkoholu.

simon22

Nežijem krátko aby som nič nevedel, ale ani príliš dlho aby som všetko zabudol...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 626
Celková čítanosť: 3539948x
Priemerná čítanosť článkov: 5655x

Autor blogu

Kategórie

Archív