Pohľad z bufetu

Bol skoro koniec roka,

keď veľká vec prišla medzi nás.

Niekde zbili žiaka ,študentov,

do ulíc ten čin vohnal nás.

Kričali sme dosť bolo

a štrngali kľúčami.

My si deti biť nedáme,

tak zatočíme teraz s vami….

Vlna za vlnou na námestiach sa valila,

až ten starý režim

do priekopy zvalila.

Spievali sme nadšením, mysliac na zlaté časy

Všeho bude dostatok, aj švajčiarske platy.

Kričali nám z tribún, lásku sľubovali.

Ak zvolíte nás bude raj na zemi,

tak sme im hlasy vhadzovali.

Moc uchvátil, hor sa zasa do ulíc,

to my sme vaša spása,

odstráňte rýchlo od moci,

to nenažrané prasa.

Tak národ do ulíc letel

aby prasa zhodil.

A ono zanôtilo na rozlúčku

Zbohom zostávajte,

veď sa vy zbadáte,

bude vám však zima,

v deravom modrom kabáte.

Pršalo, zima bola všetkým,

a prasce u válu,

smiali sa nám jak tie predtým.

Mňa voľte ja som vaša spása.

Národ sa pozerá, skúma,

nebude to len ďalšie nenažrané prasa?

Mladý je a hranatý, sľubov plné ústa,

tak ho skúsme zvoliť,

nech naplnia sa naše sny,

nech dobre je 99 zo sta…

Vláda za vládou sa strieda,

cengali sme za to?

Aby prascom dobre bolo,

mali všade zlato?

A čo my národe na ulici mrznúci,

kedy bude dobre nám?

Koľko ešte buntov treba?

Aby splnili sa naše sny?

Je tu zasa ďalší mladík

čo spásu nám sľubuje,

že len on pravdu má

a našim snom vyhovie..

Ten hranatý kradne zbíja,

je to v rade len ďalšia sviňa!

Do priepasti dejín zhoďte ho.

Len ja splním Vaše sny,

Len ja som stále bez viny..

A národ sa zas do ulíc chystá,

už aj zabudol, prečo nebol dobrý komunista.

Rokov skoro tridsať šesť,

od sychravej jesene,

keď štrngali sme za svoje sny,

dodnes nie sú splnené…

A tak na námestie nový vodca zvoláva,

len ja som ten pravý, oslobodím seba aj Vás,

hlása od večera do rána, ľúbivé to slová.

Chceme znova vládu ulice? Čo nesplnila žiaden sľub?

Kto má veriť tomu, že to nie je zasa blud?

A tak hor sa na námestia, veriť že konečne,

že prišiel niekto, kto naplní činmi svoje slová,

že dobro zvíťazí a zlo sa navždy schová..

História naša krátka,

ukázala, že náš národ nemá zadné vrátka,

že stále veriť chce v lepšie ráno zajtrajška.

A tak z tribún slovám uverí,

nech ďalšiu šancu revoltovať nezmešká…

Dokedy?