Čas letí ako splašené kone,
myšlienka nová nezvyklá,
začala prebývať vo mne..
Častejšie ako si želám,
chýba mi vôňa Vášho tela…
Neustále v ušiach počujem,
štebotavý smiech, šepkajúce slová,
len tak tiché mlčanie,
keď Vaša dlaň sa v mojej schová.
Pohľad túžbou naplnený,
usmiate kútiky úst, vzrušenie vo vzduchu visiace,
ležiace na lúčke v tráve, rannou rosou vôňou kávy sfarbené..
Keď slniečko svietilo pre našu vášeň,
na dve telá len tak pod ním ležiace.
Svietilo na celý svet, na lásku a nehu,
hrejúcu naše zmysly,
v spojení tlkotu sŕdc, myslí a tiel.
Chýba mi doba, keď Vy ste chcela a ja som smel…