Dvojrúrový tunel dlhý 7 460 metrov mal byť najmodernejším, aký na Slovensku budeme mať. Podľa oficiálnych štátnych odhadov z ministerstva dopravy by stavba tohto tunela mala vyjsť zhruba na deväťsto miliónov eur – ak by sa staval cez PPP projekty, stál by až 1,2 miliardy eur.(odhad pred Figeľovým obstarávaním) Podľa čísel z tendra v roku 2012 na výstavbu Višňového sa však ceny stavbárov začínali na sume už od 340 miliónov eur a končili na 462 miliónoch.
Výstavba tunela Višňové sa začala v máji 1998 za Mečiarovej vlády razením prieskumnej štôlne popod pohorie Malá Fatra. Razil ju Doprastav s plánom ukončenia v roku 2000, pričom náklady boli vyrátané na 380 miliónov korún, čo je v prepočte dvanásť a pol milióna eur. Už pri prieskumnej štôlni sa však nedodržal ani termín, ani cena. Dokončili ju až v roku 2002 a náklady na jej výstavbu stúpli na astronomickú miliardu korún, teda vyše 33 miliónov eur. Prvú vládu Mikuláša Dzurindu vtedy vystriedala druhá. Výstavba samotného dvojtubusového tunela sa mala začať v roku 2003. Nezačala sa.
2004-2010: Nastúpila Ficova vláda, tá chcela diaľnicu bez tunela, avšak v auguste 2007 schválila návrh na urýchlenie stavby diaľnic s tým, že stavba tunelov sa neodloží. Tunel Višňové bol podľa ministra Vážneho pripravený na výstavbu, preraziť si ho mali do roku 2010 a dokončiť do štyroch rokov od začatia výstavby. Financovať sa mal zo súkromných zdrojov formou verejno-súkromného partnerstva – PPP.
Výstavba tohto úseku diaľnice D1, teda od Hričovského Podhradia až po Dubnú Skalu vrátane privádzača pri Lietavskej Lúčke, bola v treťom balíku projektov. Jeho cena dosahovala 1,2 miliardy eur. V novembri 2008 ohlásil šéf diaľničnej spoločnosti Igor Choma ako termín začatia stavby tunela marec 2009.
2010- Vo volebnom roku 2010 sa napokon veci opticky pohli. Vo februári slávnostne poklepkali základný kameň, ktorým sa začala výstavba celého spomínaného úseku medzi Hričovským Podhradím a Dubnou Skalou. Po dvoch rokoch sa zdvihla aj výška odhadovaných nákladov – z 1,2 miliardy na 1,9 miliardy eur.
Fico nepostavil novú vládu a prišla Ivet Radičová. Po zmene vlády nový minister dopravy Ján Figeľ zatrhol výstavbu diaľnic cez PPP projekty a jednotlivé úseky sa mali tendrovať nanovo. Termín začiatku výstavby tunela sa posunul na rok 2011, dokončenie do roku 2016 a zaplatiť ho mali z eurofondov a zo štátneho rozpočtu. Figeľove plány však zabrzdila Európska komisia, preto sa minister potichu vrátil k modelu PPP. Súťaž sa napokon začala v decembri 2011. Štát odhadol náklady na stavbu tentoraz na 900 miliónov eur. Išlo o jeden z najväčších kontraktov v slovenskom stavebníctve. Avizovaný začiatok výstavby sa posunul na leto 2012…
Súťaž- po otvorení obálok v nich boli prekvapivo lacné ponuky! Tunel s diaľničným úsekom, na ktorý už roky predtým padali odhady od 1,2 do 1,9 miliardy eur a ktorý Figeľov rezort ocenil na 900 miliónov eur, si renomované stavebné firmy trúfli postaviť za menej ako polovicu. Najnižšiu cenu, 338,3 milióna eur, ponúklo medzinárodné konzorcium Strabag-Skanska. Hneď po ňom nasledovala ponuka Doprastavu s Metrostavom v sume 382,8 milióna eur.
Obálky s ponukami uchádzačov sa otvárali 26. júna 2012 za Radičovej vlády. Taliansko-slovenské združenie Impregilio S.p.A. a Dúha predložilo ponuku vo výške 409,8 milióna eur, ďalšia taliansko-slovenská skupina INC S.p.A. a HANT BA DS chcela diaľnicu postaviť za 462,2 milióna eur a rakúsko-nemecko-slovenské združenie Alpine Bau, Hochtief AG a Váhostav – SK za 474,5 milióna eur. Vzhľadom na nízke ceny prišlo ďalšie kolo, pretože NDS sa začala súťažiacich pýtať na technologické detaily riešení. Stačí spomenúť na tunel Branisko, ktorého pôvodná cena 5,6 miliardy korún sa zvýšila na 7,7 miliardy korún. Verejná súťaž na stavbu D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala bola vyhlásená podľa podmienok žltej knihy FIDIC. „To znamená, že zhotoviteľ si mohol upraviť technologické postupy tak, ako mu to vyhovovalo, čo logicky prinieslo nižšiu cenu. FIDIC hovorí ešte o jednom, najpodstatnejšom princípe – že zhotoviteľom stanovená suma je konečná a žiadne ďalšie dodatky nie sú prípustné. Tunel Višňové – Dubná Skala bude svojou dĺžkou 7,5 kilometra najdlhší na Slovensku. Je takmer rovnako dlhý ako alpský tunel Karawanken medzi Rakúskom a Slovinskom, ktorý meria 7,86 kilometra. Minister výstavby Počiatek dlho váhal, či má vysúťaženú zmluvu predchádzajúcou vládou podpísať. Zmluva na výstavbu bola podpísaná 11.júna 2014, samotná výstavba sa oficiálne začala 17.júna.2014 poklepaním základného kameňa stavby v centre mesta Žilina. Zhotoviteľom je združenie podnikateľov Salini Impregilo S.p.A. a Dúha a.s. ktoré celý diaľničný úsek s tunelom stavia za sumu 409 miliónov €. Podľa nového harmonogramu prác na stavbe tunela Višňové, ktorý 29. marca 2019 zverejnilo ministerstvo dopravy, bude úsek sprejazdnený v roku 2023.
Za ukončením zmluvy na výstavbu úseku diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala je rozdielny výklad zmluvy medzi Národnou diaľničnou spoločnosťou (NDS) a konzorciom Salini Impregilo – Dúha. Sporné boli najmä nároky na dodatočnú platbu za rozdiely, ktoré vznikli medzi projektom predloženým v súťaži a projektom, ktorý je nutné zrealizovať podľa aktuálnych noriem a požiadaviek NDS. Šlo o hodnotu asi 100 mil. eur. Vyhlásenie ministerstva dopravy : NDS podpísala so zhotoviteľom stavby dohodu o ukončení zmluvy. Táto dohoda garantuje subdodávateľom, že dostanú za svoju prácu zaplatené. Zhotoviteľ tak do troch mesiacov opustí stavenisko a my môžeme v najkratšom možnom termíne vypísať súťaž a čo najrýchlejšie začať stavať. Zároveň neprídeme ani o európske peniaze. V prípade vypovedania zmluvy nám hrozilo viacero rizík. Subdodávatelia mohli ostať bez peňazí, mohli sme stratiť príspevky z eurofondov a mohlo prísť k ohrozeniu dátumu sprejazdnenia tohto úseku na niekoľko ďalších rokov.
Pôvodný zhotoviteľ nechal za sebou dlhy subdodávateľom v hodnote asi 37 mil. eur, ktoré bude musieť niekto vyrovnať. Nový zhotoviteľ určite nebude stavať zadarmo a ak štát doteraz vyplatil už celú vysúťaženú, teda asi 409 mil euro, nechápem ako chce tunel dostavať za pôvodnú vysúťaženú cenu. Takže po diaľnici okolo Žiliny sa tak skoro neodvezieme, momentálne sa termín posúva na rok asi 2023.
Vôbec nie som presvedčený, že opozičné odvolávanie Érseka za tento prípad je na mieste. On tunel za podhodnotenú cenu nevysúťažil, Bol to mister Figeľ z vlády Ivety Radičovej. Ten mal odhad koľko to má stáť a on pripustil že vyhralo konzorcium s nezmyselne nízkou cenou. Bol to jeho boj proti PPP projektom, lebo tie vymyslel Fico a jeho vláda. On chcel ukázať že ušetrí a že PPP je v podstate podvod. Odvolávať súčasného ministra Érseka za tunel Višňové je veľké pokrytectvo práve od tých, ktorí stáli pri zrode ceny za toto dielo a ktorí nastavili tak súťažné pravidlá., teda dnešná opozícia. Ak ponúknuté ceny nedosiahli ani polovičku predpokladanej hodnoty, mali súťaž okamžite zrušiť a vyhlásiť novú.