Pozrúc si niekoľko filmov z právneho prostredia a ich porovnaním s niektorými čudnými výrokmi našich súdov, som zostal šokovaný základnými princípmi AMORÁLNOSTI advokátskeho živobytia. Budem teraz za Dona Quijote de la Mancha, viem to, napriek tomu mi to nedalo a pozrel som sa na „Kódex Advokáta“ ktorý je u nás vydaný pod názvom Advokátsky poriadok.
Trošku citácií z tohto dokumentu. „ Advokátsky poriadok vychádza zo zákona NR SR č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) a z tradícií slovenskej advokácie založených na úcte k morálnym a profesijným hodnotám, ktoré sú dedičstvom tvorivej práce generácií advokátov. S funkciou a výkonom povolania advokáta sa nerozlučne spája škála pracovných a morálnych povinností. Ide najmä o povinnosti voči – klientom, – súdom a orgánom, pred ktorými advokát presadzuje záujmy svojho klienta, alebo pred ktorými koná v jeho mene, – verejnosti, pre ktorú je existencia slobodného a nezávislého advokátskeho povolania základným prostriedkom ochrany ľudských práv a slobôd proti moci štátu. Advokát pri výkone svojho povolania (§ 18 a nasl. zákona) je povinný využívať svoje vedomosti a skúsenosti, možnosti dané právnym poriadkom a právne argumenty na prospech svojho klienta. A par. 5.1 hovorí : Pri poskytovaní právnych služieb je prvoradý záujem klienta. Jeho oprávnené záujmy majú prednosť pred inými záujmami advokáta, ako aj pred jeho ohľadom na iných advokátov. ( advokátsky poriadok, redakcia rok 2004)
DOSŤ citácií. Celý kódex má IX častí a 51 paragrafov. A NIKDE nie je zmienka o PRAVDE, MORÁLKE, SPRAVODLIVIOSTI…. S hrôzou som zistil, že celý advokátsky stav je vo svojej podstate založený na šikovnosti advokáta vyviniť svojho klienta z ČOHOKOĽVEK. Čím väčšia vina, tým väčšie peniaze za preukázanie neviny a získanie beztrestnosti. NIE dosiahnutie spravodlivého potrestania, nie zabráneniu štátu v šikanovaní ľudí uvaľovaním neprimerane tvrdých trestov!! Jedinou snahou advokáta je dosiahnutie beztrestnosti svojho klienta. Lebo v celom zákone o advokácii a z neho rozpísaného Advokátskeho poriadku nenájdeme ani slovko o spravodlivosti, pravde a ochrane obetí zločinu. Vždy je to výhradne ochrana záujmov klienta, nech spáchal čokoľvek. Prečo nemajú mať v preambule ako hlavný cieľ ich práce dosiahnutie rozhodnutia o nevie ak je klient nevinný a o dosiahnutí zákonne stanoveného primeraného trestu ak je vinný??
Ja som bol fakt presvedčený že v našom „západnom“ právnom systéme IDE O SPRAVODLIVOSŤ, ide o to, aby nik nebol nespravodlivo odsúdený, a vinník bol spravodlivo potrestaný.. NIE O TO VôBEC NEJDE. KDE JE PRÁVO OBETE na spravodlivé potrestanie vinníka??? Obeť je zastupovaná prokurátorom, teda štátom. Ako je možné, že náš systém nechce aby boli vinníci spravodlivo potrestaní??? Prečo nie je prvoradou úlohou advokáta dosiahnutie v prípade preukázania neviny beztrestnosť a v prípade viny jeho klienta, boj o spravodlivý trest??? NIE, Úlohou advokácie zo zákona je za každých okolností a vždy pokiaľ to je možné, zrušenie trestu , hoci vedia, že ich klient trestný čin spáchal. KDE JE MORÁLKA A SPRAVODLIVOSŤ???? Ja viem, právo a morálka je pochovaná pod veľkými účtami mafie a bielych golierov, ktorí už do zákona presadili, že nejde o vinu a spravodlivý trest, ale o bezvýhradné vyvinenie zločincov, ak títo majú dostatok finančných prostriedkov. Najsmutnejšie je to v prípadoch, keď obeťou je normálny občan a zločincom vysoko postavený štátny úradník, jeho priateľ, či bohatý mafián….. Všetko v medziach zákona a udržania poriadku. Každý súd je potom len fraškou ukazujúcou boj medzi šikovnosťou Advokáta a Prokurátora, pri ktorom NIKOHO nezaujíma spravodlivosť….