Dnes 6.7. má vláda vymenovať nového šéfa URSO, ktorý bude bdieť nad správnym stanovovaním cien v enegretike, teda vode, plyne, elektrike. Má byť nezávislý od vlády možno aj rozumu. Navrhnutý kandidát je jediný a to bývalý dvojnásobný minister Ľubomír Jahnátek.
Vôbec nechápem reakciu opozície, ktorá protestuje proti tomuto výberu. Veď už len stručný mrk do jeho minulosti hovorí, že je presne ako kedysi za socializmu mužom mnohých remesiel a umení, je schopný multifunkčne riadiť čokoľvek. Od výroby plastov, cez obchod so zbraňami až po správne zasiate a zožatie úrody. Dokonca ani riadenie elektromagnetických búrok nad pólmi mu nemôže byť cudzie. Inak by predsa nemohol dostať „PROFESÚRU“ v odbore elektroenergetiky. Pracoval síce na Materiálovotechnickej fakulte STU v Trnave v januári 2010 mu prezident Ivan Gašparovič udelil titul profesora elektroenergetiky, ktorý dosiahol svojou poctivou prácou pedagóga na STU Košice.. teda na technicnej univerzite, kde nepôsobil. Aj napriek medializovaným pochybnostiam o jeho kvalifikácii a praxi v odbore. To že bol pôvodne vyučený ako chemik a dlhé roky robil v Plastike Nitra nemôže byť závadou.
Dokonca jeho pôvod v Plastike je asi tým akcelerátorom politického rozmachu, lebo tá firma patrila pánovi Širokému, a tak nabrala jeho kariéra ten správny širokospektrálny smer.a stal sa v roku 2006 ministrom hospodárstva, kde sa vyznamenal obhajobou úplatkov pri vývoze zbraní do rizikových oblasí. Prehlásil „Pozrite sa, hovoríme o netradičných formách predaja. Tieto netradičné formy skutočne fungujú. To by sme klamali, keby sme nepotvrdili tento fakt. Ale ja si myslím, že toto je ošetriteľné aj v štátnych podnikoch…“ Preto sa opozícia pokúsila o jeho odvolanie v roku 2007, bezúspešne. V roku 2010 sa po prvý krát prejavil jeho patriotizmus a prácu, o ktorú nikto nestál zveril svojim susedom z obce. „Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek (Smer) si robí z ministerstva dedinský podnik.“ A odvtedy sa s ním vlečú problémy s rodinkárstvom a „kamarátšaftmi“. Podľa Pravdy vtedy firma Jahnátkovej susedky Petry Bödörovej z jeho bydliska v Nitrianskych Hrnčiarovciach obnovovala za predraženú sumu na ministerstve fasádu. Miroslav Bödör zase so svojou firmou Bonul budovy ministerstva strážil za 133-tisíc eur ročne a minister od ďalšieho roka počítal so strážením za 890-tisíc eur.“ Citácia z aktuality.sk 10.10.2013. Firma BONUL je asi najlepšou strážnou firmou u nás, lebo odvtedy sa presadila v nejednom štátnom tendri.
Ako multiodborník v druhej ficovej vláde zastával od roku 2012 post ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Tu zasa ukázal dobré srdce a patriotizmus, lebo okamžite ako mohol, na základe víťazných tendrov zamestnal svojich blízkych rodákov, nebojím sa povedať aj rodinných príslušníkov. Konkrétne: Jahnátkov synovec Lukáš Peško sa stal vedúcim oddelenia kontroly projektov Regionálneho operačného programu a operačného programu Bratislavský kraj, čiže má pod kontrolou bratislavské eurofondy. Neter Petra Bohunová je šéfka oddelenia prevádzky a registratúry. Komjatičan a niekdajší colník Marek Gocník sa stal šéfom Útvaru implementácie programov regionálneho rozvoja a je členom Rady Slovenského pozemkového fondu. Ľudovít Koppan vedie sekciu kontroly a vládneho auditu. Koppanov švagor – šéf vnútorného auditu Peter Hajnala – je šéf tlačového odboru. No môže on za fakt, že jediní šikovní ľudia čo sú schopný zvíťaziť vo výberovom konaní na jeho ministerstve pochádzali z jeho rodnej dedinky? A ohováračská kampaň ktorá vznikla bola určite dielom obchodných reťazcov, do ktorých pultov nanútil práve on asi o 4% viac slovenských výrobkov.
Ako je možné, že sa takýto multiodborník nepozdáva opozícii? Ako vidno on predsa vie robiť čokoľvek, prečo by nezvládol nejaká Regulačný úrad sieťových odvetví???