Pár bodov vedúcich k záveru, prečo nemohlo ísť v Turecku o prevrat.

V jednoduchých vetách zhrniem svoje poznatky, ktoré ma priviedli k záveru, že o prevrat v Turecku nešlo v žiadnom prípade.

1. Ak chcem niekoho odstrániť, tak ho zabijem alebo zatknem. Ani jedno sa nestalo. Zatknutí museli byť v prvom rade prezident, premiér a predseda parlamentu minister vnútra a veliteľ polície. Nič z toho sa nestalo. Toto sa musí uskutočniť v rovnakom čase, koordinovanou akciu na všetkých miestach pobytu hlavných funkcionárov štátu.
2. Musím obsadiť telekomunikačné uzly, televíziu , rozhlas , internet, mobilných operátorov. Nič z toho sa reálne neuskutočnilo. Nie je možné, aby uniklo akékoľvek vysielanie prezidenta do televízie z mobilu. Siete by boli dávno vypnuté. Ľudia by sa o prevrate dozvedeli , až by bolo po ňom, teda žiadne davy v uliciach.
3. Musím obsadiť strategické letiská , železničné a autobusové stanice.. mosty a veľké prepravné uzly. Nič také sa dôsledne nestalo. Inak by nemohol prezident odštartovať zo svojho letoviska a pristáť v hlavnom meste
4. Ak som obsadil letiská, nie je možné aby sa prezident slobodne pohyboval.
5. Aby som bol úspešný, musím zablokovať vzdušný priestor, a to nie len vyslaním pár lietadiel do vzduchu, ale prevzatím riadenia vzdušnej prevádzky a protivzdušnej obrany.
6. Použijem výhradne mne lojálne jednotky, zbytok jednotiek v okruhu stoviek kilometrov od najdôležitejších miest neutralizujem zneschopnením ich velenia( internujem veliteľov a zruším im akékoľvek spojenie)
7. Telekomunikačné a mobilné siete spustím až mám situáciu pod kontrolou a dám vyhlásenie o tom prečo sa tieto veci udiali a kto je teraz pánom
8. Neútočím na prázdnu budovu parlamentu, ktorá nemá žiaden strategicko vojenský význam. Nie je žiadnym nebezpečenstvom. Tým že povstalci zaútočili na prázdny parlament, len urobili dojem prevratu , nič viac.
9. Veľká skupina vojakov zatknutých za účasť v prevrate hovorí o vyslaní na cvičenie. Takto predsa nemohli žiaden prevrat uskutočniť, ak vopred nevedeli svoje úlohy. Šlo teda len o vzbudenie dojmu armádneho prevratu a nie o prevrat samotný.
10. Prezident okamžite hodil vinu na exilového Fethullaha Gülena(spisovateľ a muslimský učenec – súfista. Žije v exile v Pennsylvánii. V médiach ho charakterizujú ako jedného z najdôležitejších a najznámejších muslimských osobností súčasnosti.), ktorý z USA nemohol riadiť žiaden prevrat. Nemal k tomu pri ich odpočúvacích a sledovacích kapacitách žiadne možnosti. Dobre vedeli, že je to utečenec od ich spojenca a musel byť pod dohľadom.
11. Len hlupák môže uveriť, že oddaný neozbrojený ľud premôže vojakov pravidelnej armády a tak ochráni prezidenta a jeho úrad.

Všetky kroky ktoré urobil ako prvé prezident, smerujú k záveru o dobre naplánovanej akcii na upevnenie svojej moci, zatvorenia veľkej časti opozície a znovuzískanie popularity u svojho ľudu, ktorá bola na ústupe. Prvých odstránil asi 30% sudcov, ktorí nemohli  mať na žiaden vojenský prevrat nijaký  dosah. Ide o upevnenie moslimského štátu na úkor jeho sekulárnej podoby, ktorú Turecko budovalo dlhé desaťročia.  Turecko dokonca priamo obvinilo USA  z organizovania neúspešného prevratu, toto prehlásil minister práce Suleyman Soylu. John Kerry prehlásil, že takéto obvinenia škodia vzájomným vzťahom, USA však zvážia vyhostenie Fethullaha Gülena  ak turecká strana predloží dôkazy o jeho účasti v prevrate.

Myslím si, že je teraz úlohou EU aby takúto významnú zmenu v postavení svojho partnera  v boji proti migračným vlnám prehodnotila. Je to úplne nová situácia a o prístupových rokovaniach alebo udelenia bezvízového styku po tejto noci by nemalo byť vôbec uvažované. Turecko , teda jeho prezident si týmto krokom musí zatvoriť dvere do nášho sveta, lebo ukázal, že pre upevnenie svojej moci je schopný urobiť čokoľvek, vrátane pozabíjania nevinných spoluobčanov.