Po voľbách to vyzeralo, že sa konečne dostane k slovu opozícia Smeru a zostaví vládu. Nešťastím veľkých EG jednotlivcov a ich politickou nevyzrelosťou sa tomu tak napokon nestalo. Prvá chyba nastala hneď počas povolebnej noci, niektorí páni a dámy si v eufórii začali deliť „fleky“ v budúcej vláde či parlamente. Okamžite zvolali rokovania o možnej budúcej koalícii, iní zasa okamžite začali nadávať tým menej úspešným a nadraďovať sa nad nich. Pourážať svojich budúcich koaličných partnerov a samozrejme od nich očakávať podporu vlastného ega, to bola najväčšia chyba súdruha Matoviča, akej sa mohol dopustiť.
A tak sme boli svedkami scenára, že po vyhlásení predstaviteľa SNS Danka o rozhodnutí vstúpiť do rokovania o budúcej koalícii s Ficom a nie Sulíkom, v poldňovom oneskorení sa pridali predstavitelia strán MOST a SIEŤ. Toto prinieslo v historicky krátkom čase ( týždeň) koaličnú dohodu a postavenie novej vlády. Tá predstavila svoj program, s ktorým sa bude v pondelok 18.4. 2016 uchádzať v parlamente o vyslovenie dôvery. Prelomovým počinom takto sformovanej vlády pokiaľ dostane dôveru( čo sa predpokladá) je viacero faktov:
Oproti minulej jednofarebnej vláde je tu predpoklad skončenia „bezhraničného bačovania“ pri rozdeľovaní a investovaní štátnych prostriedkov do rozvoja všetkých odvetví. Je tu predpoklad krížovej kontroly a nadstraníckeho prístupu k riešeniu problémov. Traja členovia tejto vládnej koalície by tvorili jadro aj tej vlády, ktorá už bola oslavovaná no napokon jej tri subjekty skončili v opozícii. Ak vezmeme v úvahu fakt, že štyria sa dohodnú určite skôr ako šiesti, tak sa javí táto vláda omnoho stabilnejšou ako v prípade vzniku vlády SaS, OĽaNO, Kollár- sme rodina, spolu s teraz vládnucimi MOST, SIEŤ a SNS. Prvé tri strany nahradil SMER, ktorý predstavuje kontinuitu doterajšieho rozvoja.
Najväčší problém samostatnej Ficovej vlády bol v nekontrolovanej moci a bačingu s financiami. Toto je štvorkoalíciou teoreticky zamedzené.
Som veľmi zvedavý, či využijeme historickú šancu „zmiešanej vlády stability“ a či prestaneme deliť politiku na modrú a červenú ale začneme ju vnímať na pozitívnu a negatívnu. Teda na prospešnú a kontraproduktívnu. Je veľká pravdepodobnosť, že už nikdy nenastane po voľbách situácia všetci proti jedinému. V období krízy identity „Šengenu“ potrebujeme stabilný bod od ktorého by sme sa mohli odraziť. Dúfam, že takýmto bodom bude štvorročné pôsobenie novej vlády.
Je možný aj scenár pádu vlády pre hriechy minulosti hlavne najsilnejšej strany… čo by viedlo k predčasným voľbám s neistým výsledkom.. možno pozitívnym..
POŽIJEME UVIDÍME, hovorievala moja babka.