Mám pol milióna. . . . ďakujem.

10. júla 2015, simon22, Nezaradené

Zrodenie bozku…

Rozprávaš.. počúva tvoje slová.
Rozpráva… jej dlaň do tvojej si schová.
Dotyk rúk, vlasov, jemné chvenie tela,
pohľad do očí hlbokých zrkadlí ,
čo v tej chvíli by ona chcela…
Naklonenie hláv, dotyk nosov,
potom pery jemne otvorené,
dotýkajú sa tých druhých, obaja to chceme…
Jazýček zaklepe na zúbky, objatie silnie, ruky pátrajú,
Ťuk ťuk , doma ste oba holúbky??
Srdcia búšia, počuť ich sťa zvony..
Narodil sa bozk nádherný,
vôkol hláv , krútia sa nám stromy..

Prišlo to znenazdania v jeden letný deň, pol miliónty čitateľ zablúdil na môj blog. Ďakujem Vám všetkým, ktorí ste aspoň raz prečítali jeden z mojich dvesto deviatich článočkov. Snažím sa dávať nielen o politike, ale aj príbehy zo života, sem tam veršík.Ďakujem Vám všetkým čitateľom aj blogerom, ktorí si odskočíte po prečítaní dolu do diskusie a pridáte svoj názor. Lebo niet nad to, ako si môcť podiskutovať, počítať aj iný uhol pohľadu na to čo vidíme vôkol seba. Niet univerzálnych právd, ani univerzálnych riešení. Každý jeden diskusný príspevok ma obohatil, aj ten záporný…. Obohacuje ma čítanie blogov snáď viac, ako čítanie profesionálnych článkov. Lebo blogy sú od srdca( väčšinou) a neslúžia nikomu na prezentovanie politických postojov. Len sem tam… Za odmenu som Vám dal jednu svoju miniveršovanku o tom, čo každý pozná..