Dublinské nariadenie dopĺňa Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951. Dohoda podpísaná v Dubline 15.júna 1990, je označovaná ako Dublin I a členské štáty Európskej únie ju aplikujú od roku 1977. V marci 2003 nadobudlo platnosť Nariadenie Rady č. 343/2003 tzv. Dublin II, ktoré nahrádza Dublinskú dohodu I. Nariadenie stanovuje kritériá a mechanizmy pre určenie štátu príslušného na posudzovanie žiadosti o azyl podanej v niektorom z členských štátov Európskej únie štátnym občanom tretích krajín. Nový je právny charakter a dosah Nariadenia – na rozdiel od Dublinského dohovoru, ktorý je medzinárodnou dohodou, je Nariadenie komunitárnym predpisom. Kritériá vychádzajú z primárnej úvahy, že zodpovedná za preskúmanie žiadosti o azyl je krajina, ktorá zohrala najdôležitejšiu úlohu pri umožnení vstupu žiadateľa na územie štátov Európskej únie, napr. tým, že žiadateľovi udelila vízum, umožnila mu nelegálne prekročiť vonkajšie hranice Európskej únie, či tolerovala jeho nelegálny pobyt na svojom území. Kritériá odvodené od tejto logiky sú navyše doplnené humanitárnymi ohľadmi, predovšetkým rešpektovaním jednoty rodiny. Dublin I a Dublin II sú ako celok nazývané „dublinský systém“.
Ak medzitým utečenci bez víza túto krajinu opustia, ostatné krajiny majú právo týchto vrátiť do príslušnej krajiny, kde im riešia povolene pobytu.
Pri dnešnom veľkom nápore „čiernych migrantov- utečencov“ sú výrazným spôsobom znevýhodnené okrajové- hraničné štáty EU , lebo len im pripadá povinnosť riešiť žiadosti o azyl. A tu vzniká obrovský problém, ako tento nápor utečencov zvládnuť, lebo pri predčasnom opustení krajiny vstupu sú všetci vracaní späť.
Taliansko pohrozilo EU, že bude v skrátenom režime vydávať krátkodobé víza a tým umožní migrantom voľný pohyb po celej EU, ak im táto nepomôže s prerozdelením čakajúcich migrantov.
Maďarsko šlo ešte výrazne ďalej a v týchto dňoch prehlásilo, že vypovedalo jednostranne platnosť tohto nariadenia EU a nebude späť prijímať utečencov, ktorých im chce vracať hlavne Nemecko. Ide o niekoľko tisíc migrantov, ktorí boli zachytení na ich území, bez platných azylových dokladov.
Pritom je každému jasné, že takto nie je možné tento problém riešiť, lebo Lisabonská zmluva z roku 2007( platná od 1.12.2009) nepozná mechanizmus jednostranného vypovedania akéhokoľvek záväzného nariadenia platného na celom území EU.
Takže okrem neprípustnosti kôt ( proti nim sa zdvihol veľký odpor hlavne nových štátov EU) delenia migrantov, stavania plotov na hraniciach, tu máme ďalší problém spojený s momentálnym návalom utečencov smerujúcich na náš kontinent. A pritom by sme si mali spytovať svedomie, prečo sme riešili bombardovaním a vojenskou či materiálnou podporou „Arabskú jar“ v severnej Afrike a následné vyzbrojenie „bojovníkov“ proti Sýrskemu prezidentovi, z ktorých sa stalo jadro ozbrojených síl ISIS(ISIL)- kalifátskych extrémistov, ktorí rozvrátili veľké územie na blízkom východe a vďaka týmto akciám sa začali plniť utečenecké tábory a následne lode utečencami smerujúce do EU.Začínam mať pocit, že toto všetko vrátane Ukrajiny bolo vopred pripravené niekde v kabinetnom prítmí CIA, inak by to všetko tak krásne do seba nezapadalo.
Všetko sa nám vrátilo skôr, ako uplynulo 10 rokov, náš najväčší spojenec USA si spokojne medlí ruky. Lebo platí ako vždy, čím horšie inde vo svete, tým lepšie pre ekonomiku USA a US-dolár.