Už som spomínal, že rehabilitujem ruku po zlomení. Posledná kontrola dopadla dobre, ale dostal som odporúčanie cvičiť viac v bazéne. Tak som sa vybral v jedno pekné novembrové popoludnie s manželkou do malého okresného mestečka. Lebo tam majú lepší ako v krajskom, kde skoro všetko búrame.
Za dve hodinky v relax bazéne a plaveckom pre dvoch necelých 8 evri aj s čapicou. Vyfasovali sme modré pásky na zápästie a šup každý inam. V šatni som sa prezliekol a davaj do bazéna cez sprchy. Strop natretý na bielo už sme tam preskakuje líščia rezavá, kachličky okolo bazéna kĺžu ako sviňa. Musím sa poriadne sústrediť, aby som nevystrel celé svoje telo na podlahu hneď po prvých krokoch. Dodrobčím oproti k relax- bazénu, kde sú trysky na masáž chrbta pri sedení, bublinová vírivka pre jedného a dva vodopády na masáž chrbta či krížov. Voľné sú len bubliny tak idem tam. Na tryskách sedia chrbtom tri staršie dámy,s igelitovými čapičkami v tvare lietajúceho taniera na hlavách, ktoré hlasom prehlušujúcim padajúcu vodu perú susedov. Neustále štebotanie ich po pár minútach unaví a dve z nich idú plávať… teda vymočiť sa do chladnejšej vody. Tá čo zostala sa otočí tvárou k tryske a šteluje svoju polohu. Prichádza moja manželka a sadá do bublín vedľa mňa… Som zvedavý a pýtam sa. “Čo si môže masírovať ? veď chrbát či stehno alebo koleno.. to mi je jasné.. ale brucho?“ Ona mykne ramenom a ponorí sa až po uši do bublín. Asi po piatich minútach sa pani otočí späť tvárou k nám a s blaženým úsmevom odchádza do plavečáku.. ŽEBY!?? Ani sa mi veriť nechcelo.. prešiel som k tým tryskám skúsil na kríže.. nič moc, to je ten vodopád lepší otočím sa brucho a skoro mi ustrelilo ľavé oné.. Šiel som si radšej hneď zaplávať , aby sa tá ruka po rozohriatí a vodnej masáži poriadne rozhýbala. Na kraji v plytkej vode sú asi 4 deti s trénerkou či plavčíčkou. Zaujala ma jej pekná súmerná postava vyrysovaná tenučkou látkou športových plaviek. Decká za jej chrbtom skáču do bazéna, napriek zákazu. Ona má inú starosť, flirtuje s mladíkom vyšportovanej postavy. Z priestoru spŕch práve vychádza statný šesťdesiatnik. Pupok mu visí cez šnúrku plaviek, no len čo zočí krásnu plavčíčku vdýchne , kozy mu vyletia nahor a brucho sa zarovná s tou šnúrkou na plavkách. Rýchlym krokom zamieri k relax bazénu no ako som povedal, šmýka sa tam …a už leží aký je dlhý. Brucho vyletelo späť s výdychom a pleslo o kachličky. Asi ho to zachránilo pred udusením. S úsmevom idem tiež do toho relaxu , sadám vedľa manželky. Tá kývne hlavou a ukazuje mi smerom za veľké okno smerujúce k futbalovému ihrisku. To delí od plavárne vysoký trávnatý kopec. Práve naň vyliezol mladík, asi 15-16, dal dolu gate a začal čurať. Teda ja som si myslel že vylučuje.. on otriasa… otriasa.. a zrazu vidím že to nemá s čuraním vôbec nič spoločné. Exhibicionista?? Tu v okresnom mestečku? No super. Po hodinke a pol idem do spŕch. Vedľa je dedko s malým vnukom a po otázke .. „dedo? Prečo on nemá také chlpaté ramená a ty ano? „ počujem .. plesk a „ neočumuj a umy sa priadne, ušetríme babke za drevo…“Pri prezliekaní v skrinkovej šatni pribehli dvaja chalani, jeden asi 8 ročný druhý tak 4. Pri utieraní hlavy som začul fučanie a hlas toho maličkého.. veď mi pomoz, vidís ze nedočiahnem … asi sa snaží v skrinke zavesiť svoju bundu na vysoký háčik. „Ak si nezavesíš, nepôjdeš sa kúpať vyhŕkne ten starší.. mladý začne fňukať a pomáha to, lebo sa mentorsky ozve. „Ak by si ma nemal, krpec, nejdeš ani do bazéna.. ponáhľaj.. mamka už určite čaká.“
Cestou autom domov počúvam celoštátne vysielanie, ktoré je prerušené spravodajstvom o dopravnej situácii.“ Na celom Slovensku je polojasno, situácia na cestách je pokojná, len na východe upozorňujeme vodičov že Soroška je tesne pred vrcholom celá mokrá…. Pohľad mi zablúdil na omrznuté dva stožiare na Inovci osvetlené zapadajúcim zimným slniečkom. Na oblohe kreslia štyri lietadlá rovnobežky a my po dobrom kúpaní smerujeme domov k voňavej káve…