Tento mesiac veľký rujeň roku pána 2011 nám zabili Ferdinanda až dva krát, zatiaľ…
Prvý krát na Slovensku, keď sme si sami zhodili vládu stojacu na krehkých nohách, druhý krát na severe Afriky, kde konečne zabili svojho despotu.
Výstrel Gavrila Principa v Sarajeve pohol kolesom dejín a jeho výsledkom bolo masívne utrpenie celej Európy počas niekoľkých rokov. Avšak aj pád velikánskej monarchie a vznik Československa a iných štátov na jej bývalom území vzniknuvších.
Zabitie „Ferdinanda“ v roku 2011 nespôsobuje utrpenie celej Európy, avšak nepridalo na kvalite života ani nám doma, a som presvedčený, že ani tým v severoafrickom štáte. Doma sa dohadujeme ako po tom výstrele budeme vlastne na tom našom salaši bačovať, lebo niet toho, kto by to bačovstvo aspoň na chvíľu prevzal. No vlastne kandidátov je veľa, ale honelníci sa nevedia dohodnúť na tom správnom. Každý honelník chce honiť tomu svojmu… hlasy.. Takže domáci chaos pokračuje a určite prinesie ešte nejedno prekvapkanie.
V tej Džamahýrii sa konečne zbavili svojho despotu. No nedá mi pripomenúť dávne zbavenie sa despotov v Afganistane, Iráne, či Iraku a aj po niekoľkých desiatkach rokov si neporadili so západným modelom demokracie a nestalo sa im ani o trošku lepšie.( http://simon22.blog.pravda.sk/2011/06/21/sirenie-demokracie-v-arabskych-krajinach/) Nedá mi nespomenúť vyháňanie despotov počas celého roku 2011 z moslimského sveta, a ani jeden pád predchádzajúcej vlády nezaručil stabilitu a bezpečnosť v regióne, o zvýšenej slobode či prosperite ani nesnívajúc…
Zabiť „ SVOJHO FERDINANDA“ je jednoduché, je to to najľahšie čo sa dá urobiť. Či to však prinesie úžitok a pokrok, to je už otázne. Ten prvý o ktorom Josef Švejk referoval svojej domácej pohol dejinami a po potokoch krvi sa ukázalo, že priniesol do centrálnej Európy stabilitu, aj keď nie večnú.
Musíme niečo odžiť, aby sme videli čo nám prinesú tieto dve zabitia. A určite im nie je koniec. Predpokladám do konca roka ešte pár „Ferdinandov“ čo padne za vlasť, za túžbu niekoho sa presadiť, za neschopnosť riešiť problémy inak ako silou, za vymyslenie prenesenia nepokojov inde do sveta, len aby u nás bolo dobre. Ciele „zabíjania Ferdinandov „ sú rôzne, ten náš bol taký regionálno – európsky. Ten na severe Afriky je kontinentálno- globálny, lebo nadväzuje na vyháňanie despotov podľa mňa dobre zorganizované, no nie ľuďmi žijúcimi v danom teritóriu. Tí sa stali len komparzom v globálnej hre, o ktorej nemajú ani potuchy, ktorá sa hrá síce na ich šachovnici, ale nie z ich hlavy, nanajvýš s ich hlavami…. Som presvedčený, že vôbec nejde o lepší život v štátoch, ktoré si zhodili svojich despotov. Veď požijeme a uvidíme, či do konca roka budeme ešte spolu s nesmrteľným Josefom Švejkom konšatovať: Tak nám zabili Ferdinanda paní Milerová….
Ja len toľko…..