Šírenie demokracie v arabských krajinách.

21. júna 2011, simon22, Nezaradené

Ďeň pred zničujúcou katastrofou v Japonsku som uverejnil článok pod týmto názvom na inej stránke. V Líbyi bola v rámci rozhodnutia OSN vyhlásená bezletová zóna. Všetci demokrati vtedy presviedčali celý svet aj samých seba, že to nie je vstup do vojny s Kaddáfím , ale len zabránenie zabíjania bezbranných civilistov. Po 90 dňoch končí samomandát amerických vojakov podieľať sa na zahraničnej vojenskej operácii BEZ SCHVÁLENIA vlastným parlamentom. Ako vidno, bezletová zóna bola udržaná, žiadne vládne lietadlá tam nelietajú a nezabíjajú civilistov. To sa darí skôr tým, čo majú priniesť západnú demokraciu.Preto znova uverejňujem svoj pohľad na šírenie demokracie v arabských krajinách. Dopredu píšem, že nie som zastáncom diktatúr nikde na svete, teda ani tej v Líbyi. A teraz ide senát jednej svetovej veľmoci prijať rozhodnutie o pokračovaní operácie v Líbyi. lebo si nevie predstaviť neúčasť svojich vojsk pri doriešení konfliktu…

Rok 1978, vtedajší Sovietsky zväz sa rozhodne, že v Afganistane je zaostalé stredoveké zriadenie a treba ho trošičku zmodernizovať šírením socializmu. A tak pomôže bývalému študentovi jednej „Moskovkej „ vysokej školy Babrakovi Karmalovi uchopiť moc v apríli 1978 a potom mu na záchranu demokracie pošle na pomoc svoje vojská v decembri 1979. Tie stabilizujú situáciu v okolí hlavného mesta Kábul, avšak na viac síl nemajú. Po mnohých malých konfliktoch , niekoľkých tisíckach mŕtvych synov obyčajných ruských aj afganských ľudí a asi 11 ročnej prítomnosti v regióne, sa konečne nechá muž v Kremli prehovoriť a odíde z Afganistanu bez toho, aby jeho spôsob demokracie zanechal hlbšiu stopu u národov tam žijúcich. ( prehlásenie o stiahnutí 1987, odchod až do 1991)

Dodané zbrane z celého západného sveta na boj proti Rusom tam zostanú a pomôžu fundamentalistom- Talibancom ( hrdo volajúcich sa hnutie odporu) uchopiť demokraticky moc po odchode Rusov. Píše sa rok 1992 a moc preberá Taliban. Boje neustále pokračujú a hynú tisíce ľudí aj bez prítomnosti zahraničných vojsk.

O niekoľko rokov neskôr, usúdi chlapík v Bielom dome, že ten režim je tam predsa zasa nedemokratický ( čo z toho že ho pomáhal inštalovať k moci proti ruským okupantom jeho predchodca) a vyšle do toho istého Afganistanu svoje vojská šíriť demokraciu. Píše sa rok 2001. Zvrhne režim čo sám pomohol inštalovať a šírenie demokracie a slobody pokračuje. Nikoho neinteresuje, že sa začne boj medzi kmeňovými náčelníkmi o moc a že začnú hynúť desiatky a stovky miestnych obyvateľov rukou svojich spoluobčanov. Priniesli sme vám mier, vykúpený galónmi vašej krvi.. a to je predsa dobre. A zomierajú aj stovky a tisíce synov obyčajných amerických rodín. Ba čo viac, do spravodlivého šírenia mieru a demokracie sú zatiahnuté aj iné štáty sveta a kladú za spravodlivosť svoje životy vo vyprahnutých skalnatých údoliach a púštnych pieskoch. Od decembra 2001, kedy prodemokratické sily pomohli inštalovať demokratického Hamída Karzaía a nič nezmenilo ani v roku 20010. Až muž v Bielom dome začne chápať, že tam neuspeje, tak rozhodne o stiahnutí svojich synov inam. A presviedča sám seba že urobil dobre a posilnil celosvetový mier. Presne tak isto ako to robil pred dvoma desiatkami rokov muž z Kremľa.

Obom nevadia mŕtvi svoji ani miestni, veď mier a demokracia stojí za tú obetu.

Medzitým sa muž z Bieleho domu snaží zbaviť svet tyrana v inom štáte. Ano, sú tam tri kmene a jeden terorom drží poriadok na celom území. Napadneme ho teda v aliancii mierotvorcov, zvrhneme, odsúdime a popravíme. Dva dovtedy utláčané kmene jasajú za pomoci svetovej aliancie sa chopia moci. A je tam lepšie?? Už desať rokov po uchopení moci každý deň desiatky mŕtvych, domácich synov aj synov svetovej aliancie. Žiaden obrat k lepšiemu svetu, žiadne prevzatie umelo inštalovanej demokracie západu. Nič z toho sa nekoná, len zomiera denne viac ľudí ako za toho tyrana.

Prichádza doba zhadzovania tyranov-2011. Padajú režimy na severe Afriky jeden za druhým. Je na rade najväčší tyran. Ten sa nemieni vzdať a pošle vojsko na „svojich“ ľudí. Je zrejmé že v tejto krajine bol asi 40 rokov pokoj, lebo miestny vládca uchopil moc dostatočne pevne a vládol niekoľkým desiatkam inak nepriateľských kmeňov. A svet sa nepoučil a ide znova rozhodovať o zvrhnutí vládcu a nastolení demokracie.

Naša pani premierka musí urobiť ťažké rozhodnutie. V ten deň kedy do médií prehlásila, že sme za iné ako vojenské riešenie konfliktu, musí prijať rozhodnutie o odsúhlasení riešenia šírenia demokracie silou. Zachová svoj žensko politický postoj a zatiaľ nesúhlasí s použitím sily napriek nátlaku Francúzska a iných veľkých. Celý demokratický svet je zaneprázdnený zhadzovaním tyranov a šírením demokracie. Až tak veľmi že sa ani neunúva obzrieť sa do roku 1979 a posúdiť akože sa to podarilo vtedy mužovi z Kremľa. Aké dosiahol výsledky a akáže to demokracia po jeho zásahu v danom teritóriu nastala. Že mier nepripomínala ani zďaleka , že ľudí až po dnešok zahynulo desať tisíce a nič sa v danom regióne nezmenilo k lepšiemu. A tak bez ohľadu na zhodnotenie takýchto krokov z nedávnej minulosti, čo priniesli len tisíce mŕtvych a permanentný konflikt ideme v rovnakom počínaní pokračovať. Veď je to tyran čo útočí na svoj vlastný ľud. Ani nás nezaujíma percento proti ktorému útočí, lebo sme presvedčení že máme pravdu. Je o tom presvedčený aj obyčajný človiečik toho štátu?? Ba čo viac, máme predstavu kam sa konflikt vyvinie? Či ako v každom štáte kam sme sa dali šíriť svoju západnú demokraciu nenastane obdobie dlhého zabíjania svojich bez evidentnej zmeny k lepšiemu aj po desiatkach rokov?

Afganistan si pamätám a nie som si istý že od toho zásahu v 1979om sa niečo zmenilo k lepšiemu. Doteraz sa má ten biedny človek v tom regióne rovnako biedne ako sa mal, len mu vládne iný vodca a potláča iné kmene. S lepším životom to nemá vôbec nič spoločného, ano lepšie je len tým čo v tom boji za demokraciu zahynuli. Tí už nemajú žiadne starosti.

Keď sa na to pozriem s odstupom času, každý šíriteľ mieru a demokracie dopadol rovnako. Seba presvedčil o super kroku pre celý svet, ale bieda a smrť v regióne zostala. Preto sa snažím prísť na podstatu tohto kroku, lebo vidím že to nie je určite šírenie demokracie, spravodlivosti ani mieru. Nikde sme ho totiž zatiaľ nedosiahli. A to prešli desiatky rokov a prax nám ukazuje, že strategický cieľ čo sa mieru a demokracie  týka nebol dosiahnutý. Chcem, aby nikde na svete nevládli tyrani, chcem aby bolo všade žiteľno pre všetkých, hlavne pre tých čo sa tam narodili. ALE….

Vyvstáva teda otázka: ČO JE V TÝCHTO PRÍPADOCH STRATEGICKÝM CIEĽOM PRI DANOM POSTUPE???